ZEOLIT
je veľmi zaujímavým univerzálnym substrátom, ktorý už roky používame na pestovanie bonsajov a ďalších rastlín.
100% Prírodný produkt
Frakcia: 2,5-5 mm
Krajina pôvodu: Slovensko
Distribútor: Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí, sro., Nitra
Pri zasielaní balenia zeolitu od hmotnosti 25 kg je účtované poštovné v hodnote 9,50 euro.
VLASTNOSTI ZEOLITU
- prírodná hornina
- výborný substrát na pestovanie bonsajov
- substrát na zakoreňovanie odrezkov a semienok
- v zeolite jemnejších frakcií klíčia i drobné semená sukulentov a kaktusov
- podporuje rast kvalitnej koreňovej sústavy
- vhodný na pestovanie rastlín v záhonoch
- hydroponický materiál
- výborný selekčný sorbent, molekulárne sito, katalyzátor
- využitie pri čistení pitných vôd a záhradných jazierok
- neutralizuje kyslosť lesnej pôdy
- vďaka svojim sorbčným schopnostiam sapoužíva aj pri odstraňovaní naftových havárii
POUŽITIE ZEOLITU
- na dlhodobé pestovanie bytových bonsajov, napr. fíkusov (Ficus retusa)
- pestovanie bonsajov najmä v období, keď sa potrebujú dobre zakoreniť
- vhodný substrát na yamadori (na prepestovanie drevín po prenose z voľnej prírody)
- na zakoreňovanie odrezkov
- na pestovanie drevín zo semien
Zeolit sa dá použiť ako obdoba japonskej akadamy, len pozor na ľahšie presychanie. Preto odporúčame dreviny v zeolite pestovať v hlbších miskách a upevniť ich drôtom o misku tak, aby sa pri manipulácii v sypkom zeolite vôbec nepohybovali. Odpar vody zo zeolitu sa zníži, ak na povrch substrátu uložíme vrstvu machu.
Zeolit výborne viaže vo svojej štruktúre vodu i organické hnojivá, pomaly ich uvoľňuje a umožňuje výborné a bezproblémové prekorenenie rastlín.
Na rozdiel od akadamy, ktorá má ílovitý charakter, dal by sa zeolit opísať skôr ako drobný porézny kamenný substrát, ktorý sa tak ľahko nerozdrobí. Napriek tomu by sme ho odporúčali po rokoch pestovania meniť vzhľadom na jeho vysokú sorbčnú schopnosť.
ZEOLIT
Zeolit má inšpiratívnu tyrkysovomodrú farbu a výborné vlastnosti, podporujúce dobrý rast a zakoreňovanie rastlín.
Predpokladáme, že keby tak krásny a kvalitný substrát poznali dávni Japonci, prenikol by ich umením, kultúrou a estetikou minimálne tak, ako mysticky čierne vulkanické kamene tvoriace základ nejednej japonskej záhrady.
KLINOPTILOLIT
Podstatnou súčasťou zeolitu je klinoptilolit (kryštalický hydratovaný alumosilikát alkalických kovov a kovov alkalických zemín, Ca, K, Na, Mg). V zeolite je ho 55-60%. Má zvláštnu, veľmi charakteristickú priestorovú štruktúru s veľkým výskytom dutých priestorov pospájaných kanálikmi a trojrozmernú alumosilikátovú kostru zloženú z tetraedrov navzájom pospájaných cez atómy kyslíka.
Vytvoril sa hydrotermálnou premenou vulkanického skla v priebehu miliónov rokov ako minerál so zvláštnou štruktúrou a vlastnosťami.
NÁŠ TIP:
Odporúčame použiť zeolit ako súčasť pôdnych zmesí, v ktorých sa nám osvedčil oveľa lepšie ako akadama. Akadama sa so zeminou a podobnými substrátmi nemieša, používa sa čistá.
Zeolit namiešaný so zeminou substrát prevzdušní, zľahčí a vybalansuje.
Dá sa povedať, že v zeolite rastie všetko, čo naň padne. Či už sú to čerstvé semienka nohovcov (Podocarpus) alebo iných drevín, ale pozor, týka sa to aj nežiaducich burín.
Výborne sa v ňom zakoreňujú odrezky a v zeolite jemnejších frakcií klíčia i drobné semená sukulentov a kaktusov.
PREDNOSTI MODERNÝCH BONSAJOVÝCH SUBSTRÁTOV:
- Majú 2 veľmi dôležité vlastnosti: Sú vzdušné a zároveň veľmi dobre viažu vodu.
- Sú nahrubo drvené z vulkanických hornín a ich hrubé granule výborne nasiakajú a vodu udržujú vo vnútri pevných, poréznych granúl.
- Neprichádza k zahnívaniu koreňov, pretože voľná vody zo substrátu dôkladne odteká medzipriestormi a korene majú dostatok vlahy i vzduchu zároveň.
- Korene substrátom výborne prerastajú, najmä ostrejšie hrany granúl podporujú rozkorenenie a tvorbu nových vlásočníc - to prospieva lepšiemu využitiu vody a dostatočnému príjmu minerálnych látok.
- Pre strom je doležité mať množstvo tenkých, krátkych vlásočníc. Nedostatkom pestovania sú dlhé hrubé korene s malým objemom koreňových vlásočníc.
- Správne zvolený substrát má pre drevinu vhodné pH.
NA ČO SI TREBA DAŤ POZOR:
- Stromy sa v substráte nesmú hýbať a knísať. Korene potrebujú pevnú, nemennú polohu. Preto odporúčame prichytiť ich o dno drôtmi a zabezpečiť tak ich stabilitu.
- Substrát nestačí do misky nasypať. Musí v nej byť veľmi nahusto. To dosiahneme vibračným pohybom paličiek v substráte. Tento pohyb utrasie granulky tak, že sa ich do daného objemu zmestí po zahustení až dvojnásobok.
- Substráty nie sú vôbec výživné. Živiny stromom dodávame pravidelným kvalitným hnojením.
- Odporúčame hnojiť prírodnými hnojivami typu Biogold.
PRESÁDZANIE BONSAJOV:
Bonsaj, ktorý chceme presadiť najprv šetrne uvoľníme z pôvodnej misky.
Drevenými alebo bambusovými paličkami, prípadne kovovým hákom (opatrne, aby sme nepoškodili pletivá stromu) uvoľníme pôdu z koreňov. Výnimkou sú deviny s mykorízou na koreňoch.
Ak presádzame strom do niektorého z čistých japonských substrátov (akadama, kanuma, kirju) alebo do zeolitu, dôkadne vymyjeme pôdu spomedzi koreňov prúdom vody.
Nevhodné zbytky hrubých a kolovitých koreňov odstránime ostrým bonsajovým náradím.
Ak máme koreňovú sústavu dostatočne vyvinutú, ale korene sú príliš dlhé, môžeme ich skrátiť nožnicami. Korene prijímajú živiny iba svojím končekom, zvyšok je len vodivá dráha. Nie je preto dôvod mať v miske príliš dlhé korene zaberajúce zbytočne objem. Po zostrihnutí sa korene rozkorenia podobne ako konáre a zväčší sa tak počet aktívnych buniek, prostredníctvom ktorých prijímajú vodu a v nej rozpustené živiny.
Pozor na neduživé slabé korene a ich malý počet. Ak má strom menšiu koreňovú sústavu, netreba ju strihať.
Vyberieme si vhodnú bonsajovú misku, spravidla o niečo väčšiu ako bola tá pôvodná.
Dierky na dne misky, ktoré odvádzajú prebytočnú vodu bývajú zväčša také veľké, že by cez ne vypadával substrát. Preto nad ne upevníme drôtom husté plastové sieťky. Cez malé dierky prevlečieme dlhšie drôty, ktorými šetrne upevníme strom v miske, aby sa počas ďalších manipulácií nehýbal a netrhal tak jemné vlásočnice v substráte.
Aj v malej miske s 1 dierkou môžeme bonsaj ukotviť drôtom. Prichytíme ho o dno misky takýmto spôsobom.
Dno misky vysypeme drenážou, alebo vrstvou substrátu, ktorý budeme používať skôr, ako naň položíme strom.
Korene stromu rozložíme rovnomerne na všetky strany, strom upevníme drôtmi o misku a zasypeme substrátom.
Substrát pomocou drevených paličiek dobre zahustíme a výdatne prelejeme prúdom vody.
Povrch substrátu môžeme pokryť vrstvou machu. Mach je dobrým indikátorom správnej zálievky. Zbierame ho zo suchých a výslnných stanovíšť, nie z vlhkého lesa, lebo by nám rýchlo presychal.
Počítame s tým, že po niekoľkých mesiacoch sa mach zväčša vymieňa.
Bonsaje spravidla presádzame skoro na jar pred nástupom hlavnej vegetačnej sezóny. Bytové bonsaje však môžeme v prípade nutnosti presadiť aj v priebehu roka.
Nový komentár