BONSAI: KORKOVÝ DUB
... Stredomorský strom s nádherne dramatickou korkovou kôrou
Quercus = pomenovanie vychádza keltského slova = Krásny strom
Výška stromu s miskou: cca 65 cm
Šírka koruny: 46 cm
Rozmery bonsajovej misky: 6,5 x 27,5 x 10 cm
Materiál bonsajovej misky: Keramika s vonkajšou povrchovou glazúrou a odtokovými otvormi na dne misky.
Druh stromu: Dub korkový
Vedecký názov: Quercus suber
Typ stromu: Stálozelený listnatý strom (niektoré druhy sú i opadavé). Tvorí samičie i samčie kvety. plody sú žalude.
Kôra je dominantou stromu. U mladých stromov je pomerne hladká a vekom sa zvrásňuje, mäkne, praská a vytvára typickú štruktúru korku.
Pestuje sa ako záhradný bonsai v exteriérových podmienkach našich záhrad a balkónov.
Patrí ku krásnym a nenáročným záhradným bonsajom.
Pestovanie: Záhradný bonsaj - vhodný na pestovanie v exteriéri pri zachovaní fyziologický potrieb stomu
Umiestnenie: Slnečné stanovisko v záhrade alebo na balkóne. Znesie i plné slnko no v horúcom lete mu dobre padne i mierny polotieň.
Zimovanie: Korkové duby sú odolné na chlad, no predsa ich chránime v zime pred mrazmi.
Polievanie: Polievame mierne no pravidelne, vo vegetačnej sezóne najlepšie denne.
Vo voľnej prírode sa mu dobre darí i na suchších stanovištiach.
Substrát: Najvhodnejšia je klasická vzdušná akadama.
Hnojenie: Výdatné, pravidelné počas vegetačnej sezóny. Odporúčame Biogold.
Miska: Bonsaj je zasadený a pestovaný v glazovanej keramickej miske s odtokovými otvormi na dne.
Oblasť pôvodu: Stredomorské pobrežie
Importér a distribútor: Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí, sro
SALVATORE LIPORACE. TVAROVANIE KORKOVÉHO DUBU
PRE INŠPIRÁCIU PRIKLADÁME
ČLÁNOK NAPÍSANÝ PRE NÁŠ MAGAZÍN BONSAJ A ČAJ
Sardínia je ostrovom nádherných neprístupných pobreží, ktoré lemujú tisíce malebných zátok. Tento ostrov je vyhľadávaný mnohými turistami najmä počas letnej sezóny. Ak sa človek začne zaujímať o vegetáciu, ktorú Sardínia ukrýva, zostane stáť v nemom úžase pred jej botanickými krásami. Druhy stromov, ktoré sú síce rozšírené aj v iných stredomorských oblastiach, práve tu dosahujú svoju majestátnu expresivitu. Človeku, ktorý dokáže vnímať ich hodnotu, sa zdá, že šepkajú svoj príbeh...
Korkové duby (Quercus suber) dostali svoje botanické meno podľa korkovej kôry, ktorá pokrýva najstaršie časti dreva a zväčšuje sa rok čo rok, takže skoro odrážajú tvár pobrežia. Po stáročia boli odkázané len na úlohu dodávateľa korku, určeného na priemyselné spracovanie. Ale v poslednej dobe boli takpovediac "vyslobodené", keď sa dostali na zoznam druhov, ktoré sú najviac cenené bonsajistami.
Oblasť, kde korkový dub rastie v najväčšej miere, zahŕňa pobrežie Stredozemného mora a rozširuje sa do Talianska, kde rastú duby v plnej sile na Sardínii, v Toskánsku a ďalej v Tunise, Maroku, Francúzsku, Španielsku a Portugalsku.
Tento listnáč, patriaci do rodu Fagaceae, môže dosiahnuť výšku až dvadsať metrov. Z členitého kmeňa s priemerom 120-150 cm vyrastajú pokrútené konáre, ktoré sú tiež pokryté korkovou kôrou. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane belavé, oválne, na okraji hladké alebo zúbkované. Kvety sa objavujú od apríla do mája a rozdeľujú sa na samčie, tvorené visiacimi žltkastými chumáčmi, a samičie, umiestnené v mieste vyrastania listov. Oba sa nachádzajú na tej istej rastline.
Plody sú žalude dlhé 2-3 cm, do polovice ukryté v drsnej čiaške, ktorá pokračuje ako stopka.
Korkový dub rastie v lesoch stredomorskej oblasti, kde prevláda kremičitá pôda, a rozširuje sa do suchých polôh 700 m nad úrovňou mora, kde znesie aj teploty niekoľko stupňov pod nulou. Napriek tomu vyžaduje časté zavlažovanie. V severných oblastiach chladného horského pásma je nutná ochrana počas zimného obdobia.
Napriek tomu, že sa dá pestovať v škôlkach, je ťažké získať ho, ak sa o tento strom zaujíma bonsajista. Medzi najviac cenené vlastnosti patrí členitosť kmeňa a konárov ako aj korková kôra, ktorá rastie až po samý vrchol. Práve tieto znaky sú výsledkom rastu v ťažkých podmienkach počas desaťročí života.
Pestovanie tohto rastlinného druhu prináša isté ťažkosti, zapríčinené delikátnosťou koreňového systému, ktorý je tvorený predovšetkým jemnými, krehkými korienkami, čo vytvára následne problémy pri zakorenení.
Hoci ako bolo spomenuté vyššie, tento strom potrebuje časté zavlažovanie, korkový dub trpí hromadením prebytočnej vody, čo je nepriateľom číslo jedna jeho koreňového systému.
Dôležité je teda jeho umiestnenie v dobre priepustnom teréne, najlepšie tvorenom čistou akadamou, pričom spodnú vrstvu v črepníku tvorí najhrubšia akadama. Taktiež môžeme prvú vrstvu vytvoriť z jemného kamienkového štrku, aby sme zabránili kumulácii vody. Ak by sme použili lávový štrk, hoci je výživný a dobre priepustný, mohol by byť zdrojom vážnych problémov v momente presádzania. Jemné korienky majú tendenciu preniknúť do pórov, zostať tam zakliesnené a nenávratne by sa zničili pri každom pokuse o odstránenie substrátu.
Na juhu Talianska sa v auguste koná zber korku, doplnený charakteristickým drastickým orezávaním, ktorým sa zmenšuje výška stromov. Pre získané odrezky nasleduje obdobie zakoreňovania na tienistom mieste pod priehľadnou fóliou, ktorá funguje ako mikroskleník. Potom sa musíme ozbrojiť trpezlivosťou a čakať na kompletné zakorenenie rastlinky, znakom ktorého je jej náhly bujný rast. Toto všetko musí predchádzať akémukoľvek drastickému zásahu pri tvarovaní či presádzaní. Tieto činnosti je možné vykonávať iba rukami experta alebo pod dohľadom znalca, aby sme sa vyhli porušeniu koreňového aparátu.
Hnojenie organickými hnojivami (Bio Gold, Anagakoro, stajňový granulát) sa vykonáva na jar a na jeseň.
Strih môžeme robiť opakovane počas vegetačného obdobia, aby sme kontrolovali a usmerňovali bujný rast dreviny schopnej vyhnať púčiky kdekoľvek zo starého dreva. Táto vlastnosť, pri ktorej rýchlo rastú početné nové konáriky blízko spodnej báze kmeňa nebari, môže znamenať nemalé ťažkosti, ak chceme dosiahnuť rovnomerné dorastanie vetvičiek. Aby sme zabránili tendencii kríkovitého rastu s nespočetnými konármi, vyrastajúcimi z ktorejkoľvek časti kmeňa vo všetkých smeroch, musíme okamžite a cielene zostrihávať nežiaduce výrastky. Základné vetvy ponecháme relatívne voľne rásť tak, aby zhrubli pri základni, zatiaľ čo korunu opakovane striháme, aby sme umožnili lístkom zhustnúť.
Po reze, takmer vždy viditeľnom, je potrebné nechať konárik voľne dorásť, aby sa ranka rýchlo zahojila. Pri korkovom dube tok miazgy z konárov totiž stimuluje množenie meristematických buniek v lyku a v dreve.
Obrázky, ktoré nasledujú, dokumentujú iba minimum z rôznorodosti foriem, ktoré charakterizujú korkový dub, tento fascinujúci druh stromu, ktorý je síce drsný, ale zároveň aj poddajný pod rukami skúseného umelca. Ide o talianske yamadori, korkové duby získané z voľnej prírody, tvarované v priebehu mnohých rokov. Všetky bez rozdielu sú predurčené stať sa majstrovskými dielami.
Perokresba A predstavuje budúci vzhľad stromčeka. Oko experta je schopné vidieť aj v jednoduchom kmeni zárodok grandióz-nosti, ktorému iba čas a skúsená ruka umožnia rozkvitnúť.
Je potrebná schopnosť vizualizácie budúcej projekcie a hlbšieho poznania daného druhu, aby sa človek odhodlal na dobrodružstvo, ktoré však mnohým môže priniesť aj sklamania.
Členitosť a kónický tvar, spojené so starobylou kôrou, ktorá akoby zobrazovala morské vlny, kontrastujú s množstvom konárikov, vyrastajúcich divoko ako chápadlá medúzy (foto A2). Drastické zásahy (foto A1) viditeľné na zadnej strane spolu s neorezávaním konárikov umožnili vyrastenie dvoch vrcholov, z ktorých ženú mnohé neusporiadané vetvičky. Hlavné vetvy absentujú.
Ranu ešte otvorenú sme pokryli vrstvou hojivej pasty (foto A3). Odstránil sa aj jeden z vrcholov. Druhý funguje ako odvodný komín pre miazgu, čím sa značne urýchli zacelenie rany.
Rozhodli sme sa nechať stromček oddýchnuť si aspoň rok a súčasne sa vzdať strihov a rezov, aby sme umožnili zhrubnutie hlavných konárov a zhustnutie koruny stromu (foto A4-A5).
Na ďalší rok prejdeme k aplikácii medeného drôtu (foto A6, pravá strana stromu). Pre stromček vyberieme črepník, ktorý čo najviac zvýrazní tvar kmeňa. Detail prípravy stupňovitého usporiadania koruny (foto A8). Koruna stromu pôvodne vyzerala ako chápadlá medúzy, čo bolo potrebné zmeniť. Na ľavej strane stromčeka sa začína črtať ustálenie tvaru. Prejdeme teda k zamaskovaniu rezu (A7) a pridaniu stupňovitého usporiadania koruny, ktoré zaistia zadnej strane bonsaja harmonický a pestovaný vzhľad, aký si vyžaduje cenný exemplár.
Profesionálne drôtovanie, vhodný výber vetvičiek a uloženie stupňov umožnili umelcovi vytvoriť priestor a objem tam, kde bola predtým iba spleť výrastkov (foto A9). V priebehu pár rokov pozorné strihy povedú k zhustnutiu porastu a k predĺženiu spodných konárov.
Niekedy príroda ohromuje rôznorodosťou tvarov, do ktorých dokáže sformovať stromy. Tu je príklad jedinečného exempláru (foto B1-B2), ktorý sa vymyká zákonom botaniky, ktoré predurčujú dubom stĺpovitý rast aj v oblastiach skúšaných ťažšími poveternostnými podmienkami.
Zdá sa, že pri špirálovitom vytočení sa kmeň rúti nadol do záhuby, no zrazu sa vystrie opačným ohybom k nebu a privedie vrchol k slnku a k životu. Originálnosť, majestátnosť, vzbura voči železným pravidlám prírody, to všetko charakterizuje strom, ktorý má v sebe vzdorovitosť divokých koní. Salvatore Liporace sa postavil zoči-voči namáhavej úlohe vytvoriť elegantný bonsaj bez toho, aby akokoľvek obmedzoval drevinu. Naopak, snažil sa vyzdvihnúť jej neskrotný charakter (foto B3-B4-B5). To v sebe zahŕňa rešpekt voči prírode, pretože v prípade niektorých prírodných zjavov, je potrebný dlhší čas realizácie. Pri tomto strome je potrebná aspoň ročná prestávka medzi jednotlivými tvarovaniami, aby sa drevina dokázala adaptovať. Budúci vzhľad bonsaja zachytáva perokresba B.
Tento exemplár korkového duba s niekoľkými slabými konárikmi bol v Studiu Botanico umiestnený v polystyrénovom kontajneri, ktorý nie je veľmi vhodný vzhľadom na hmotnosť veľkolepého kmeňa a môže byť nebezpečný pri zakoreňovaní, pretože predstavuje prekážku správnemu odtoku vody. Umelec ihneď odhadol skryté možnosti stromu a nedal sa zviesť smutným výzorom a viditeľným poškodením prednej časti stromčeka (foto C1). Po prvom umiestnení medeného drôtu (foto C2) sme sa rozhodli počkať rok, až kým nebude viditeľné hustejšie rozvetvenie a správne zakorenenie. Keď nám zdravie stromčeka sprevádzané silným rastom dosvedčí, že zakorenenie bolo správne a dostatočné, môžeme prejsť k presadeniu.
Táto háklivá operácia môže byť riskantná kvôli osobitým vlastnostiam koreňového aparátu korkových dubov, ako sme o tom písali vyššie. Začali sme s prerezaním polystyrénového črepníka (foto C3-C4-C5). Odhalili sa tak jemné korienky, ktoré by sme mohli ľahko poškodiť. Málo vzdušnú hlinu zmiešanú s lávovou horninou sme opatrne odstránili pomocou drevených čínskych paličiek. Nahradili sme ju čistou akadamou.
Presádzanie sme ukončili výberom pravouhlého črepníka, ktorý harmonizuje s mohutným kmeňom, zjemneným novými líniami a členitým ryhovaním korku (foto C6). Farba bonsajovej misky pripomína slnkom spálenú zem, typickú pre krajinu, kde korkové duby pôvodne rastú. Aj v tomto prípade bude niekoľko rokov čakania odmenených dozretím stromu. Bonsai bude hodný zúčastniť sa výstav na vysokej úrovni (perokresba C).
Salvatore Liporace je popredným európskym bonsajovým majstrom s osobitým talianskym vkusom a zmyslom pre estetiku.
Text: Alessandra Cappelletti
Foto: Studio Botanico
Perokresby: Ruben Roig Benardo
Nový komentár