GRANÁTOVÉ JABLKO - PUNICA GRANATUM
Výška stromu s miskou: cca 34 cm
Rozmer misky: 16 x 12 x 7 cm
Druh stromu: Granátovník púnsky
Vek - pestovaný ako bonsaj: od roku 2013
Hnojenie: Výdatné, pravidelné počas vegetačnej sezóny. Odporúčame Biogold.
Miska: Bonsaj je zasadený a pestovaný v glazovanej keramickej miske s odtokovými otvormi na dne.
Importér, pestovateľ a distribútor: Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí, sro.
O JABLKU GRANÁTOVOM
GRANÁTOVNÍK PÚNSKY
Punica granatum L. vďačí za svoj názov Kartágu, odkiaľ sa dostal do Ríma. "Punica" je totiž rímsky názov Kartága (spomeňme si napr. na púnske vojny).
Je to mimoriadne dekoratívna okrasná rastlina - krovitý, opadavý, tŕnistý strom, dosahujúci vo voľnej prírode výšku 5 m a vek 200 i viac rokov. A zároveň je to aj veľmi cenná ovocná rastlina, reprezentovaná viacerými formami a druhmi (má vyše 150 odrôd).
ČERVENÉ ČÍNSKE LAMPIÓNY
Od mája do augusta sú husté ohybné vetvičky granátovníka doslova obsypané šarlátovočervenými veľkými kvetmi, pripomínajúcimi čínske lampióny. Tieto nádherné ohnivé kvety, ktoré nezvädnú ani pri najväčšej horúčave, sa vytvárajú v pazuchách listov a na koncoch tenkých mladých vetvičiek. Listy rastúce v pároch, na dotyk suché sú tmavozelené, úzke a dlhé.
V dobe dozrievania plodov je strom "ovešaný" ťažkými červenožltkasto-hnedými kožovitými granátovými jablkami, ktoré sa pevne držia vďaka mocným drevnatým stopkám. Zrelé plody ešte na strome občas prasknú, aby sa obdivovateľ zahľadel na veľké množstvo zrniek, obalených kvapkou šťavy - kapsulou šťavnatej, jedlej dužiny. Farba zrelej dužiny môže byť od tmavočervenej cez ružovú až po žltú a bielu. Líši sa aj chuťovo – od kyslej a kyslo-sladkej u divo rastúcich druhov po sladko-kyslú až sladkú u kultivarov.
SYMBOL OHNIVEJ LÁSKY
V starobylom Grécku boli plody granátovníka považované za symbol ohnivej všemohúcej lásky. V cyperskom meste Patos, kde boli objavené najlepšie zachované mozaiky predhelenistickej doby, sme si všimli nádherné zobrazenie strapca hrozna a granátového jablka - výstižných symbolov štedrej matky prírody, darujúcej ľuďom radosť a zdravie.
RAJSKÉ JABLKÁ
Je mimoriadne zaujímavé, že práve plody granátovníka sú tie dobre známe bájne biblické jablká, ktoré rástli na "strome života" v "rajskej záhrade". Práve ony sa spomínajú v Biblii a nie skutočné jablká, ktoré sa v tých dobách na Blízkom východe ani nepestovali a do Palestíny sa dostali oveľa oveľa neskôr. Je to rastlina trópov a subtrópov.
STROMY STARÉHO SVETA
Za pôvodný areál granátovníka jedni považujú Azerbajdžan, Irán a Afganistan, iní zasa Blízky východ a krajiny Stredomoria. Nech to bolo v skutočnosti akokoľvek, šľachtené formy tejto rastliny pestovali vo veľkom už v pravekom Babylone 5 tisíc rokov pred naším letopočtom, približne v tom istom období v Indii a susediacich krajinách, v už spomínanom Kartágu a v ďalších kútoch sveta.
KULINÁRSKE POCHÚŤKY
Plody granátovníka sú mimoriadne chutné. Dá sa z nich robiť šťava - grenadin (obsahuje do 20% cukrov, do 3,5% kyseliny citrónovej a značné množstvo vitamínu C), ktorá sa používa čerstvá ako významná prevencia proti skorbutu a chrípke, ale aj na prípravu sirupov a vynikajúceho vína (občas sa mieša s hroznovou šťavou).
V kulinárstve sa zrnká granátového jablka používajú na prípravu a ozdobu početných národných jedál vrátane rituálnych (napr. granátovými zrnkami sa posýpa svadobný pilav u viacerých národov Strednej Ázie, čo symbolizuje veľkú zdravú rodinu). Podľa veľkého množstva národných receptov sa tiež pripravujú džemy, želé, pastila, šerbety... Z kôry ovocia sa vyrábala, a dosiaľ sa vyrába, kyselina citrónová. Pre čitateľov časopisu "Bonsaj a čaj" môže byť zaujímavé, že pred naším letopočtom sa mladé lístie granátovníka spracovávalo na čaj. V regiónoch Orientu sa do dnešného dňa popíja čaj zo sušených kvetov tohto stromu.
PRAVEKÉ LIEČIVO
Granátovník patrí do zlatého fondu liečivých rastlín pravekého ľudstva. V starobylých indických lekárskych rukopisoch sa nachádzajú informácie o liečbe chorých na hemofíliu čerstvou granátovou šťavou. Plínius starší hovoril o tejto rastline ako o unikátnom univerzálnom liečebnom prostriedku.
U Dioskorida nájdeme zmienku o omladzujúcich účinkoch vína zo šťavy granátových plodov. Hipokrates predpisoval šťavu z plodov pri žalúdočných kŕčoch a odvar zo šupy plodov pri dizentérii a ťažko sa hojacich ranách.
Arabi od nepamäti používajú šťavu a odvar z kôry plodov ako prostriedok proti bolesti hlavy a tiež pri žalúdočno-črevných ťažkostiach (je známe, že čerstvá šťava granátových plodov znižuje hladinu žalúdočnej kyseliny).
MNOHOSTRANNÝ ÚŽITOK
V starodávnych časoch sa používali doslova všetky časti granátovníka aj v priemysle. Triesloviny, na ktoré je bohatá kôra plodov a lístie, sa používali pri spracovávaní tenkých kožiek (predovšetkým kozích). Kôra stromu a lístie sa taktiež používali na výrobu prírodných farbív: čierneho, hnedého, šedého, žltého a červeného. Mladé ohybné vetvičky a mladé korene slúžili predkom Arabov, Turkov a Grékov na pletenie košíkov a iných užitočných predmetov v domácnosti.
JABLKO A JAZYK
Mimoriadne široké využitie granátového stromu zanechalo hlboké stopy v jazyku. Granadillo, napríklad, je spoločným pomenovaním vzácnych druhov dreva ovocných stromov trópov a subtrópov vrátane dreva granátovníka, používaného na výrobu rôznych hudobných nástrojov.
Granada, oblasť južného Španielska s hlavným mestom toho istého názvu, široko známa práve granátovníkovými plantážami.
Často používané slovo granát - granáty s významom minerály - polodrahokamy, forma a farba ktorých veľmi pripomína jednotlivé zrnká granátových jabĺčok.
V južnej Európe, ale aj na Slovensku je dobre známy tzv. granátový vzor - od staroveku používaný ornamentálny motív štylizovaného granátového jablka, najmä na renesančných a barokových tkaninách (zamat, brokát).
Patrí sem aj spomínané slovo grenadin - šťava z čerstvých plodov – a mnoho ďalších.
TOTEMOVÝ STROM
Práve kvôli všestrannému využitiu, liečivým účinkom a nevšednej kráse patrí granátovník k totemovým stromom, ktorým vďačné ľudstvo od pravekých čias pripisovalo symbolické vlastnosti.
Na cestách po Kaukaze, Strednej Ázii a viacerých krajinách Stredomoria sme s manželom stále obdivovali granátové stromy, ku ktorým sa pôvodní obyvatelia správajú s mimoriadnou úctou. Majiteľ hotela v Larnake (Cyprus) náš milý priateľ Kostas podával každé ráno k raňajkám veľmi zvláštnym rituálnym spôsobom otvorené obrovské granátové jablká z vlastnej záhrady so zrnkami pre nás nezvyčajnej žltej farby a s mimoriadne sladkou šťavou bez kyslej príchute. Tento rituál podávania otvoreného zrelého plodu znamená úprimné prianie pekného dňa a zdravého dlhého života.
V Uzbekistane je prejavom mimoriadnej úcty k hosťovi tiež veľmi zvláštnou technikou (bez otvorenia plodu) odšťavenie veľkého zrelého granátového jablka do pialy (orientálna a ázijská porcelánová miska na čaj) a podávanie s poklonou hosťovi s prianím zdravia jemu a celej rodine.
Na Kaukaze, kde sme videli začiatkom júna divo rastúce a kvitnúce granátovníky v tesnej blízkosti ľadovca, nás ponúkali mimoriadne chutným dezertom pastila, pripravovaným z kondenzovanej šťavy granátových plodov, ktorý vraj posilňuje činnosť srdca a krvotvorbu a pripravuje sa na sviatky a pre hostí.
BOŽSKÝ PLOD ŽIDOV
Július Lörincz vo svojom článku o piešťanskej medzinárodnej výstave výtvarných diel s motívom granátovníka uvádza citát slovenskej rodáčky, ktorá už vyše 50 rokov žije v Izraeli, pani Tamar Scharachovej: "Granátové jablko je božský plod, ktorý je charakteristický aj pre židovský národ. Hovoria, že obsahuje 613 zrniek, ktoré symbolizujú naše povinnosti i činy, pokiaľ možno dobré."
OZDOBA ĽUDOVÝCH VÝŠIVIEK
Galerista a zberateľ Srečko Mustagrudič, pôvodom z Bosny a Hercegoviny, žijúci v súčasnosti na Slovensku, ktorý venuje mimoriadnu pozornosť artefaktom s motívom granátovníka, objavil v niektorých kútoch Slovenska motív granátového jablka na ľudových výšivkách, aj keď sa tento plod dostal do povedomia Slovákov len vďaka legendám a literárnym zdrojom. Pán Mustagrudič hovorí o granátovom jablku ako o "symbole nesmrteľnosti, plodnosti, ohnivej lásky, krvi, smrti a znovuzrodenia".
AKO PESTOVAŤ GRANÁTOVNÍK V PODMIENKACH SLOVENSKA - RADÍ PhDr. Margarita Sirotkinová, CSc.:
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 5
Granátovník je teplomilná a svetlomilná rastlina, ktorá dobre odoláva suchu. Počas vegetačného obdobia potrebuje výdatnú zálievku, ale rastliny pestované v črepníkoch veľmi ťažko znášajú premokrenie.
Granátovník nie je náročný na pôdu, ale ľahšia humózna pôda je vítaná. Nakoľko dozrievanie plodov trvá veľmi dlho, pol roka aj viac, je veľmi dôležitý výber správneho stanovišťa v záhrade: musí byť zasadený tak, aby bol "od chrbta" chránený pred severozápadnými vetrami a aby bol čo najviac na slnku, najlepšie od rána do večerných hodín.
Dospelá rastlina znesie v zime aj - 20oC, ale kým je mladá, treba ju veľmi starostlivo okopávať, nahrnúť ku koreňom ľahšiu zeminu, resp. listovku, a celý kmeň zdola nahor zabaliť do suchej trávy, čečiny, netkanej textílie a pod.
Z vlastnej skúsenosti by som odporúčala vysádzať do voľnej prírody rastlinu dopestovanú či už zo semien, alebo vetvičiek len po piatom roku života. V lete ho držíme na balkóne alebo v záhrade a v zime v miestnosti, kde teplota neklesá pod bod mrazu, ešte lepšia je +6 až 10oC, polievame ho opatrne a minimálne.
Menej skúsených pestovateľov treba upozorniť, že pre rastlinu je prirodzené, že v zimnom období zhadzuje lístie. Vtedy je potrebné redukovať zálievku na minimum.
Existuje možnosť pestovať rastlinu stále ako črepníkovú; presádzať ju najskôr raz za rok v priebehu prvých 5-tich rokov, potom raz za dva, neskôr za 3 až 5 rokov.
Na južnom svahu nitrianskeho Zobora sú pre naše končiny ideálne podmienky na pestovanie mnohých exotických subtropických druhov (kivi, hurmi-kaki, figovník a pod.). Granátovníku sa tu darí v záhradkách, napr. u veľkej milovníčky exotických rastlín a známej skalničkárky pani Ing. Alžbety Gromovej.
Bežne začína granátovník kvitnúť v piatom až šiestom roku života. V našich podmienkach o niečo neskôr vo veku 7 - 9 rokov. Kvitnutie treba podporovať správnym omladzujúcim a tvarujúcim rezom. Postupne treba vytvoriť korunu s maximálne piatimi hlavnými konárikmi, treba odvážne odstraňovať veľmi rýchlo rastúce zvyšné konáre, ako aj konce prehustených tenkých vetvičiek.
Granátovník patrí, našťastie, k rastlinám, ktoré "drastický" opätovný rez znášajú veľmi dobre, pričom to platí nielen pre nadzemnú časť, ale aj pre korene.
Pre tých, ktorí záhradu nemajú a nevedia sa dočkať kvitnutia svojich veľkoplodých granátovníkov, odporúčam pestovanie izbovej formy "Nana", ktorá kvitne už v druhom roku života. Plody tejto rastlinky sú zo začiatku veľmi malé, ale u starších rastlín sa dajú porovnať s vonku pestovanými. Nie je celkom pravda, že ich zrnká nie sú jedlé, ako píšu niektorí autori. Sú síce výrazne menšie a majú naozaj kyslú chuť, ale sú zdravé a osviežujúce. Pridávam ich k rôznym druhom rizota a používam ich ako ozdoby ovocných šalátov.
S formou "Nana" mám veľmi dobré skúsenosti. Môj najstarší stromček má 15 rokov, pravidelne kvitne 2-krát do roka a pôsobí mimoriadne dekoratívne. Maximálna výška tejto črepníkovej rastliny - 1,20m. Práve táto forma je výnimočne dobrým materiálom na dopestovanie nádherných bonsajov. "Nana" totiž znáša rez ešte lepšie ako jej veľkoplodá sestra, čo umožňuje tvarovanie aj miniatúrnych, aj väčších bonsajových drevín.
Nový komentár