BONSAI: FICUS RETUSA, 44cm

BONSAI: Fikus vykrojený, Ficus retusa

... Strom sily, vitality a energie

Výška stromu s miskou: cca 44 cm
Rozmer misky: 28 x 19 cm

Druh stromu: Fikus vykrojený, Ficus retusa
Vyššia klasifikácia: Figovník
Typ stromu: Tropická stálozelená neopadavá drevina
Kvety: Veľmi nenápadné
Plody: Malé figy
Listy: Tuhé lesklé sýtozelené listy
Rozmnožovanie: Semienkami, odrezkami
Pestovanie: Bytový bonsaj - vhodný na pestovanie v interiéri pri zachovaní fyziologický potrieb stomu
Umiestnenie: Svetlé a teplé stanovisko, strom celoročne pestovaný nad 15 oC, neznesie mráz. Vhodné je i letnenie vonku v záhrade alebo na balkóne.
Hnojenie: Výdatné, pravidelné počas vegetačnej sezóny. Odporúčame Biogold.
Miska: Bonsaj je zasadený a pestovaný v glazovanej keramickej miske s odtokovými otvormi na dne.

Importér, pestovateľ a distribútor: Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí, sro.

FIKUSY

Fikusy patria k mimoriadne zaujímavým stromom. Pútajú svojím zjavom, vzrastom i spôsobom života. Považujú sa za stromy veľmi prispôsobivé, odolné, plné energie. Cestovatelia v tropických oblastiach často vídajú staré chrámy, schodištia, či vchody jaskýň, ktoré pohltila džungľa, prerastené mohutnými fikusmi. Fikusy patria k svojráznemu koloritu orientálnych krajín. Tieto svojské stromy nájdeme však nielen v Ázii, ale na mnohých miestach od Južnej Ameriky až po Stredomorie. V prírode sa vyskytuje okolo 2 000 druhov fikusov. Väčšina z nich je stálozelených. Sú typické tým, že spúšťajú dlhé vzdušné korene k zemi a vytvárajú tak časom čudesný poprepletaný kmeň, často zaujímavo kontrastujúci s okolitou pestrofarebnou flórou a faunou.

NÁRODNÝ STROM OSTROVA SRÍ LANKA

V Kráľovskej botanickej záhrade v Peradeniyina ostrove Srí Lanka rastie obrovský starý figovník – Ficus benjamina. Rozloha jeho koruny je obdivuhodná – 2 500 m2. Z diaľky vyzerá ako ploský hríb. Ak však vojdete pod jeho rozsiahlu korunu, ocitnete sa vo zvláštnej spleti statných konárov, rozrastajúcich sa doširoka z neveľmi vysokého kmeňa.

FIKUS AKO BONSAJ

Fikusy patria k najvďačnejším tropickým listnatým drevinám, ktoré sa výborne dajú pestovať i v bytových podmienkach. Ak začínate s pestovaním bonsajov v byte odporúčame vám napríklad odolný a pekný Ficus retusa. Jeho pestovanie i tvarovanie zvládnu aj šikovné deti. Ak má dostatok svetla, výborne znáša strih i tvarovanie drôtom. Z ďalších druhov vhodných na pestovanie ako bonsaje odporúčame Ficus benjamina, F. carica, F. pumila a variety druhu Ficus retusa napr. Panda a Kimen. Zo sukulentných bonsajov odporúčame vyskúšať zaujímavé kaudiciformné druhy napr. Ficus petiolaris, F. palmeri, F. arnotiana.

PESTOVANIE FIKUSOV

Pri pestovaní bytových bonsajov treba poskytnúť stromom najmä:
1. svetlo 2. vodu 3. hnojivo a veľa našej lásky.

To platí aj pre fikusy.
Fikus má rád vodu. Neznáša však premokrenie, vtedy korene podliehajú hnilobe. Je potrebné dopriať mu bohatú zálievku, striedanú s jemným presychaním tak, aby nestál vo vode. Premokreniu bránia i moredné vzdušné substráty Akadama alebo Zeolit.

Fikusy potrebujú veľa svetla rovnako ako všetky bytové bonsaje. Na ostrove Tchajwan sme videli krásne zdravé fikusy vyložené priamo na podstavcoch aj v čase tropických horúčav a darilo sa im výborne.

Letnenie: Fikusy pestované v interiéri rady prijmú aj trochu čerstvého vzduchu, preto je vhodné vyložiť ich na jar do záhrady, keď nočné teploty stúpnu nad 15oC. V krátkom čase pozorujeme značné prírastky.

V interiéri pestujeme bonsaje pri okne, aby mali dostatok svetla. Len v chladnejších dňoch treba dávať pozor na prievan a zimu od okien. V zime pozor na kúrenie, suchý vzduch zo sálajúceho radiátora zabije všetky živé rastliny vo svojom dosahu.

Pre dobrý a zdravý rast dreviny pravidelne hnojíme. Odporúčame Biogold.

Fikus sa veľmi dobre tvaruje strihom i drôtom. Pokiaľ tvarujeme drôtom, musíme dávať veľký pozor na zarezanie drôtu do kôry. Pri veľkom zostrihaní a tvarovaní sa môže drôt zarezať do kôry už po dvoch mesiacoch a často i oveľa skôr, najmä v miestach bujného rastu.

Strihania fikusov sa nemusíme báť. Sú to skutočne veľmi zdatné rastliny a pokiaľ aj urobíme chybu pri strihu, veľmi rýchlo vedia dorásť. Pri akomkoľvek strihaní fikusy púšťajú z rany „mlieko“, preto po skončení práce si treba dôkladne umyť ruky.

U fikusov sa využíva i defoliácia – úplné odlistenie stromov s následným skrátením konárikov. Získame tým nové čisté sviežo-zelené menšie listy, ba aj koruna stromu sa nám presvetlí. Tento postup robíme iba v čase, keď je dostatok svetla a vlhkosti, najlepšie od jari do leta.

Fikusy nie sú náročné na pôdu, je dobré však použiť „vzdušný“ substrát. Výborne sa nám osvedčilo pestovanie fikusov v rozdrvenom zeolite.

Presádzame v čase plného rastu, najlepšie v apríli, v máji.

DEFOLIÁCIA, ÚPLNÉ ODLISTENIE FÍKUSU

Odlistenia fíkusov sa nemusíte báť. Ak je strom v dobrej kondícii, prospeje mu to.

Pri odlistení je dôležité odstrániť naozaj všetky listy!!!

PRESÁDZANIE VEĽKÉHO FÍKUSU

Veľký Ficus retusa pestujeme už desaťročia a preto je potrebné z času na čas ho presadiť. Najprv ho musíme zdvihákom vybrať z misky.

Starý substrát dôkladne vymyjeme prúdom vody.

Korene môžeme skrátiť, aby neboli príliš dlhé.

Do misky nasypeme moderný vzdušný substrát. Vhodná je akadama alebo zeolit. Zubstráty nemiešame so zeminou. Bonsaje pravidelne hnojíme.

Po presadení bonsaj výdatne polejeme.

ČLOVEK A STROM

Fikusy prinášajú radosť miliónom ľudí. Niektorým sa páčia ich bizardné formy, pre iných, sú neoddeliteľnou súčasťou bytia, filozofie, zmyslu života, ich náboženstva. A vám, ktorí pestujete fikusy ako bonsaje, nech prinášajú radosť, ale aj pokoj a krásu tak, akoby to boli skutočné veľké stromy našej planéty.

NAJSLÁVNEJŠÍ FIKUS

Strom, pod ktorým Budha našiel osvietenie

V severnej Indii na mieste zvanom dnes Bodhigaya (Svätá zem) sedel Gautama Siddharta pod košatým stromom s bizarným kmeňom a srdcovitými listami. Pohrúžil sa do stavu hlbokej meditácie a napriek nástrahám vládcu temnôt mocného Maru, vládla v jeho vnútri dokonalá rovnováha a harmónia a v tomto stave dospel k osvieteniu. Stal sa Budhom, majstrom a učiteľom mnohých ľudí, ktorí, vidiac jeho múdrosť a oslnivú žiaru poznania, ho ochotne nasledovali. Stalo sa tak v roku 529 pred naším letopočtom a strom, pod ktorým Budha našiel osvietenie, jeho žiaci nazvali Bodhi a po dlhé stáročia ho chránili ako oko v hlave. Bol to statný strom, silný a húževnatý tak, ako len fikusy dokážu byť. Viac, ako o dvetisíc rokov neskôr, bol tento druh pomenovaný vedecky Ficus religiosa. Doteraz mnoho ľudí obdivuje energiu týchto stromov, ktoré dokážu prežiť i vo veľmi ťažkých a nepriaznivých podmienkach.

Asi dvesto rokov po Budhovej smrti sa dostal v Indii k moci múdry, tolerantný mierotvorca cisár Ašóka (265 - 232 pred n. l.), ktorý bol nadchnutý ideálmi budhizmu a šíril ich ďalej. Ako dôkaz priateľstva a dobrej vôle poslal výhonok z posvätného stromu Bodhi spolu s myšlienkami budhizmu a mieru na Srí Lanku. Sinhálsky kráľ Devanampiya Tissa prijal s úctou toto posolstvo priamo z rúk Ašókovho syna Arahata Mahindu, strom zakorenil a zasadil neďaleko svojho paláca v kráľovskom meste Anuradhapura. Mnoho generácií budhistických kňazov sa staralo o strom s láskou a nadšením. Milióny veriacich pred ním kľačali a posielali k nebu svoje prosby i modlitby za vyše 2 000 rokov. Mnohí vedci už skúmali jeho vek i pravosť. A je naozaj obdivuhodné, že ešte doteraz rastie v ruinách prvého kráľovského mesta. Prežil jeho lesk i pád. Prežil 180 budhistických kráľov, roky koloniálnej nadvlády, osamostatnenia i socializmu v krajine. A stále, deň čo deň k nemu už 2 200 rokov prúdia zástupy veriacich.

Ale to ešte nie je koniec príbehu. V 7. storočí bola Bodhigaya v severnej Indii ohrozovaná nájazdami bengálskych dobyvateľov, ktorí na upevnenie svojej moci dali vyťať a zničiť pôvodný posvätný indický strom Bodhi. Tým chceli vymazať i vieru a nádej, ktorú stelesňoval budhizmus pre milióny ľudí. Budhisti zo Srí Lanky opätovali pekný skutok starého indického kráľa Ašóku a poslali výhonok svojho stromu z Anuradhapury späť do Indie, aby sa znovu rozrástol na svojom pôvodnom mieste tam, kde Budha dospel k osvieteniu.

V parku starých stromov

V Anuradhapure je veľa pekných, zaujímavých a veľmi silných miest, ale Budhov strom nás priťahoval zo všetkého najviac. A tak náš šofér Amita, ktorý nás po Srí Lanke sprevádzal, nás viedol rovno k nemu. K legendárnemu starému stromu Bodhi nabitému energiou osvietenia samotného Budhu i obdivu a úcty miliónov veriacich. Minuli sme guľometné hniezda a prešli sme prísnymi a neveľmi príjemnými osobnými prehliadkami, kým sme mohli vstúpiť do parku, v ktorom rastie. Tieto bezpečnostné opatrenia nás už ani veľmi nevyrušovali, pretože pútavosť a sila miesta bola mnohonásobne vyššia.

V rozsiahlom parku rástlo mnoho krásnych statných stromov, ktoré boli takisto potomkami potomka starého posvätného stromu. Ficus religiosa sa celkom dobre dá rozmnožiť pomocou odrezkov, ako tomu nakoniec nasvedčuje i história. Radi by sme si boli z Budhovho stromu odtrhli aspoň malú vetvičku, aby sme ju zakorenili. Veď i my by sme sa s našou nemalou praxou dokázali postarať o to, aby sa strom ujal a rástol v miske desiatky rokov. Keď sme našu predstavu mieru tlmočili Amitovi, nešťastne spľasol nad nami ruk: "Z Budhovho stromu sa nesmie odtrhnúť vetvička! Nesmie sa vziať ani lístok, dokonca ani keď je spadnutý na zemi! Inak by vás čakalo ťažké väzenie, veľké problémy a, samozrejme, vyhostenie z krajiny!" Nebolo tomu ťažké uveriť pri pohľade na ozbrojencov za naším chrbtom. "Tak aspoň jeden lístok," skúsili sme vyjednávať. Bolo to však úplne zbytočné. Na druhej strane musíme priznať, že podobné myšlienky zrejme napadli väčšine návštevníkov tohto posvätného miesta. A aj keď s najčistejším úmyslom, bol by slávny "Strom osvietenia" obtrhaný určite skôr ako za 2 200 rokov.

Obchádzali sme pomaly posvätný strom Bodhi, ktorý bol chránený múrom, zlatou mrežou a prísnymi pohľadmi strážcov tak, že sa ho nikto nemohol ani len dotknúť. Všade naokolo viselo mnoho vlajočiek v budhistických farbách, ktoré jemne povievali vo vetre. Pôvodná predstava, že sa podeň budeme môcť posadiť a v tichej koncentrácii precítiť jeho energiu, starobylosť a jedinečnosť, bola márna. Iba pohľadom sme sa mohli priblížiť tomuto čipernému starčekovi, o ktorého sa vyberaným spôsobom starajú mnísi a znalci z celého sveta. "Dokedy sa budú rozvíjať zelené lístočky na Budhovom strome v Anuradhapure, dovtedy bude rozkvitať budhizmus na Srí Lanke," tvrdia Sinhálci.

Opustili sme nedostupný majestát starého Budhovho stromu, ktorý sme spolu s davom domorodcov obišli pomaly dookola v smere hodinových ručičiek, a vrátili sme sa do parku, ktorý sa rozkladal naokolo. Rástli v ňom desiatky nádherných urastených a monumentálnych fikusov, potomkov potomka Budhovho stromu, ktoré boli tu zasadené pre obyčajných pútnikov. Neboli ovenčené gloriolou slávy a v ich tieni sedávali na tráve ľudia a navôkol šantili roztopašné opice. Cítili sme ich prenikavú energiu a zároveň hlboký pokoj, ktorý vyžarovali. Práve tieto stromy tu boli pre obyčajných ľudí. Pre každého, kto mal chuť sadnúť si do ich tieňa a dopriať si chvíľu pokoja. Ako kedysi Budha.

Text a foto:
RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alenka Ondejčíková
Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra

Články boli uverejnené v magazíne Bonsaj a čaj č. 1.