ZANTOXYL A KARAGANA - SEČUÁNSKE KORENIE

ZANTOXYL A KARAGANA - SEČUÁNSKE KORENIE

Text a foto:
RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alena Ondejčíková
Bonsai centrum Nitra

SEČUÁNSKE KORENIE
Medzi pozoruhodné dreviny pestované ako bytové bonsaje patrí zantoxyl (Zanthoxylum piperitum L. DC., synonymum Fagara piperita,L. a Xanthoxylum piperitum), ktorý je už po stáročia vo svete známy ako sečuánske korenie, japonské korenie alebo fagara.
Červenohnedé bobule a semená týchto aromatických drevín sa využívajú vo viacerých ázijských kuchyniach, pretože dodávajú jedlám špecifickú korenistú chuť a citrónovú vôňu. Sečuánske korenie je neodmysliteľnou ingredienciou čínskej, tibetskej, bhutánskej, indickej a japonskej kuchyne. V Číne je toto korenie známe najmä pod menom chua-ťiao alebo aj šan-ťiao. Japonci ho volajú sanšó a Tibeťania gyerma alebo emma. Hovorovo sa nazýva aj horské korenie, pretože rastie najmä v oblasti Himalájí a v horských oblastiach Japonska. Spolu so zázvorom a kasiou patrí k najstarším čínskym koreninám. Už pred 1000 rokmi sa ním ochucovalo víno, čaj a posýpali sa ním obetné jedlá, určené čínskym božstvám.

SEMIENKA V SOLI
Na rozdiel od ostrého a horkastého čilli alebo čierneho korenia má sečuánske korenie jemnejšiu drevnatú chuť i vôňu a nie je také pálivé. Keď vám váš bonsaj prinesie plody, môžete ich nasucho opražiť na miernom ohni a potom zomlieť, pridať k soli a vyskúšať si okoreniť chrumkavú kačicu, kurča alebo zeleninový šalát.
V kuchyni sa dajú využiť aj jemne aromatické listy a kôra stromu. Výborné sú najmä v polievkach a v šalátoch.

LIEČEBNÉ ÚČINKY
V Číne i v Indii sa využívajú aj liečebné účinky sečuánskeho korenia. Mierni tráviace i črevné problémy, hnačky, čistí pokožku, pretože uľahčuje vylučovanie toxických látok z tela von, zvyšuje elasticitu kože a znižuje tak tvorbu vrások. Má protizápalové, antibakteriálne a antivírové účinky.
V Kórei sa ním lieči aj tuberkulóza a vypudzujú sa ním črevné parazity. Sečuánske korenie sa využíva i na harmonizáciu centrálneho nervového systému, upokojenie, zmiernenie nervozity, netrpezlivosti a chladí cholerický temperament. 

BYTOVÝ BONSAJ
Drobnolisté formy zantoxylu pestujeme ako bežný bytový bonsaj. Zantoxyl má rád veľa svetla, prípadne polotieň. V lete by sme ho nemali vystavovať priamemu poludňajšiemu úpalu. Výborne mu prospieva letnenie na príjemnom mieste v záhrade. Polievame ho pravidelne a hojne každý deň, ak je zasadené vo vzdušnom substráte, inak ho môžeme nechať jemne preschnúť a zasa ho bohato zaliať. Nezabúdame na hnojenie tekutými hnojivami raz za 2 týždne počas vegetačnej sezóny alebo môžeme aplikovať i pevné, pozvoľne pôsobiace hnojivá, napr. Biogold alebo Osmocote (Substral). Bonsaj zo zantoxylu má rád vzdušné, ľahké substráty (pH 7,5-8), preto sa mu výborne darí v akadame alebo v zmesi výživnej záhradnej humusovitej pôdy a zeolitu alebo piesku. 

TVAROVANIE ZANTOXYLU
Zantoxyl tvarujeme strihom a drôtom. Drôtujeme opatrne, aby sme nepoškodili mladé konáriky, a tiež treba dávať pozor na pichľavé drobné tŕne. Po základnom vytvarovaní pomocou drôtu môžeme ďalej upravovať tvar stromu strihom. Výbornou vlastnosťou tejto dreviny je, že po tvarovaní rýchlo a bohato zazelená. Koruna hustne pomerne rýchlo.

ZIMOVANIE A MNOŽENIE
Zantoxyl môžeme zimovať dvomi spôsobmi. Buď mu doprajeme v chladnejšej miestnosti mierny vegetačný pokoj (10-15oC), alebo ho aj v zime pestujeme pri izbovej teplote tak, ako ostatné bytové bonsaje. Nezabúdame pritom na dostatok svetla a dávame pozor, aby ho nezasiahlo suché sálavé teplo z radiátora. Pri pestovaní platí zásada: čím teplejšie, tým svetlejšie. Nezabúdajte na to najmä v zime!
Strom začína prinášať semená a plody už vo veku 2-3 rokov. V máji a v júni kvitne priamo na dreve malými kvietkami. Tvorí oddelene samčie a samičie kvety a nie je samoopelivý. Preto, ak si chceme dopestovať semená, je potrebné pestovať spolu samčiu i samičiu rastlinu tak, ako je to aj u ginka dvojlaločného. Po opelení sa vyvinú drobné aromatické bobule obsahujúce tvrdé semená. Dozrievajú v októbri až v novembri.
Pred výsevom je potrebné semená stratifikovať v chlade asi 3 mesiace. Zantoxyl môžeme rozmnožovať aj polodrevnatými odrezkami najlepšie v júli a v auguste. No a koncom zimy môžeme vyskúšať množenie koreňovými odrezkami. 

KARAGANA
Pekný bytový bonsaj sa dá vypestovať aj z karagany. Karagana sa trochu podobá na zantoxyl a bonsajisti si ich často mýlia, pretože obe dreviny majú podobné listy a drobné tŕne. Hoci nejde o identické druhy, podmienky pre dobré pestovanie zantoxylu i karagany sú podobné. Najčastejšie sa u nás pestuje karagana stromovitá (Caragana arborescens), pôvodom sibírsky druh, a jej rôzne variety (napríklad C. arborescens microphylla). Karagana sa výborne pestuje ako bytový bonsaj, ale vzhľadom na svoj pôvod výborne znáša aj drsnejšie podmienky pestovania, napríklad výkyvy teploty, návaly vetra a aj chudobné pôdy. Karagana je opadavou drevinou. Medzi bonsajistami je obľúbený aj mongolský druh Caragana chamlagu (C. sinica), ktorá je vhodnejšia pre teplé interiéry a v bytových podmienkach dokáže udržať lístie po celý rok. 

Karagana pestovaná ako bonsaj.

Text a foto:
RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alena Ondejčíková
Bonsai centrum Nitra

článok z magazínu BONSAJ a ČAJ č. 11

.
Toto je zobrazenie celého článku tak, ako bol uverejnený v magazíne Bonsaj a čaj č. 11
Magazíny si môžete objednať na našej stránke.