SUKULENTNÉ BONSAJE - V. časť – KAUDICIFORMY

DIOSCOREA (Testudinaria) ELEPHANTIPES
   pochádza z južnej Afriky. Hrubá korkovitá kôra, ktorou je pokrytá, chráni v jej kaudexe veľké zásoby škrobu. Rastliny v púšti Karoo dosahujú obrovských rozmerov.
   Angličan Harry Hall chvíľu chodil po takej rastline v domnení, že vyliezol na skalu! Opisuje gigantickú dvanásťhlavú rastlinu, ktorá zaberala plochu dva štvorcové metre. V literatúre sa tiež uvádza rekordná váha jednohlavej testudinárie - asi 350 kg.
   Napriek veľkým rozmerom bývajú testudinárie koreňmi len slabo ukotvené v zemi a dajú sa ľahko vyvrátiť. Vyvrátená rastlina vyzerá odspodu ako šľapa slonej nohy, z čoho vzniklo ľudové pomenovanie "slonia noha". Zvieratá i ľudia často prerážajú jej tvrdú kôru, aby sa dostali k jedlej vrstve. Pretože Hotentoti používajú dužinu na pečenie chleba, hovorí sa testudinárii aj "hotentotský chlieb".
   Do Európy sa rastliny dostali ako liečivky. Viac druhov dioskoreí sa pestuje v Stredomorí na farmaceutické účely. Získava sa z nich dioskorín, podporujúci srdcovú činnosť.

   V našich zbierkach si môžeme dioskoreu-testudináriu vypestovať zo semena. Veľké krídlaté semená v teple a vlhku dobre klíčia. Semeno namočíme na jeden-dva dni do vody, podobne ako sa to robí s uhorkami, ale do vody pridáme hypermangán ako dezinfekčný prostriedok. Až dobre napučané semená vysádzame. Ako výsevný substrát nám poslúži zmes rašeliny s hrubým pieskom. Semená zapichujeme do substrátu 2 až 3 cm hlboko, pretože rastlinky sa v prvých rokoch života lepšie vyvíjajú pod zemou.
   Testudinaria elephantipes začne v treťom roku života na povrchu pukať a vytvárať pravidelné hexagonálne hrboly, ktorými tak veľmi pripomína korytnačku (lat. testudo).

CALIBANUS HOOKERII
   je podivná rastlina, ktorá v Rowleyho systéme kaudiciformných typov predstavuje vždyzelený neopadavý typ. Domovinu má v centrálnom Mexiku. Je veľmi otužilý, a preto ak ho raz niekto získa, je veľmi pravdepodobné, že mu dlho vydrží. Koreňová hlava kalibanusu je pokrytá korkovitou kôrou a na temene má mnoho rastových vrcholov, z ktorých vyrastajú dlhé trávovité listy.
   V prírode je pokrytá trsmi odumretých i žijúcich listov, takže pripomína trávnaté porasty - preto Calibanus dlho unikal pozornosti zberateľov rastlinných zvláštností. Opísaný bol v 19. storočí ako Dasylirion hookerii, potom sa nadlho stratil, až bol v roku 1968 znovu objavený a bol preň vytvorený nový rod Calibanus. (Caliban je meno divokého netvora z jednej Shakespearovej hry.) Calibanus hookerii zalievame celé leto. Znáša aj pestovanie pod holým nebom. V zime ho môžeme zimovať v kaktusovom skleníku pri teplote okolo 10°C. Vtedy obmedzíme zálievku na minimum. Ak ho pestujeme celoročne v byte, polievame ho častejšie, ale aj tak mu prospieva alebo aspoň neškodí občasné preschnutie substrátu.

   Rastie pomaly, rastlina na obrázku má po dvadsiatich rokoch 15 cm v priemere. V prírode nie sú nijakou výnimkou jedince "veľké ako Volkswagen", ako sa vyjadril istý cestovateľ.

PTERODISCUS SPECIOSUS
   Na rozdiel od obrovského kalibanusu a testudinárie je Pterodiscus speciosus malá rastlinka, ktorá pochádza z južnej Afriky. Pterodiskus rastie ponorený v zemi a nad zem vyrastá len tenký nedrevnatejúci výhonok. Rastlina si tak chráni zásoby vody a živín v tele pred náporom dlhotrvajúceho sucha, ktoré je v púšťach typu Kalahari dosť časté. V období, kedy zaprší, sa na výhoku objavia perovito laločnaté protistojné listy a v ich pazuchách kvetné puky.
   Kvety pterodiskusov sú veľké a atraktívne. Nečudo, že sa ich v minulosti snažili pestovať ako okrasné rastliny. Ale až pestovatelia sukulentov, zvyknutí na striedavé nároky rastlín sukulentného charakteru na zálievku, ich dokázali udržať dlhšie.
   P. speciosus polievame len, keď má listy. Na jeseň, keď listy zožltnú a opadnú často aj s podstatnou časťou tenkej stonky, prestaneme úplne so zálievkou. Polievať začneme na jar, keď sa na zvyšku stonky objavia náznaky nových pukov.

   Pterodiscus speciosus je samosprašný a po odkvitnutí nasadí zvláštne zelené krídlaté plody (pteron gréc. - krídlo). Tie zvyčajne obsahujú dve čierne semená, ktoré po zasadení do rašelinového substrátu dobre klíčia. Rastlinky kvitnú už v treťom roku života.
   Pterodiscus napriek tomu, že nedrevnatie, je rastlinka, ktorá vydrží mnoho rokov, a čím je starší, tým je jeho kaudex zbrázdenejší a pre pestovateľa zaujímavejší.

IPOMOEA
   V marci a apríli sa objavujú na trávnatých úbočiach Transvaalu v Južnej Afrike ružovo-fialové kvety ipomejí. Patria do čeľade Convonvulaceae, podobne ako naše pupence. Pupenec roľný je u nás známou ovíjavou burinou a mnoho pupencov (rod Convonvulus) zdobí ploty záhrad ako ovíjavá letnička s prekrásnymi kvetmi. Kvety botanických ipomejí si nezadajú s krásou záhradných foriem pupencov.
   Existuje aj mnoho kaudiciformných druhov, ktoré majú na dôvažok ešte jednu krásu ukrytú v zemi - pekný guľatý kaudex, dosahujúci priemer 15-20 cm, ktorý sa v zbierke dá pestovať aj nad zemou.

   Kaudiciformných zástupcov rodu Ipomoea pestujeme v priepustnom substráte, obsahujúcom mnoho kremičitého piesku. Ipomeje totiž neznášajú premokrenie koreňov.
   Kvitnú uprostred nášho leta, kedy majú veľa listov, a vtedy vyžadujú aj bohatú zálievku.
Nie sú samosprašné, a preto na získanie semien potrebujeme dva kvitnúce jedince.
   Ich veľké kvety nikdy dlho nevydržia. Rastlinky za slnečného dňa zakvitnú a do večera odkvitnú.
   A práve vtedy, keď prechodná krása pominie, príde vhod trvalá krása guľatého kaudexu, pokrytého popraskanou červenkastou pokožkou.

Text a Foto: Julius Matis
© Magazín BONSAJ A ČAJ - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 5