SUKULENTNÉ BONSAJE - III. časť - TYLEKODONY

Kvety tylekodonov vyrastajú na vrcholových stopkách. Vyrastajú v bohatých súkvetiach a sú opeľované vetrom alebo "kolibríkmi Starého sveta", vtáčikmi z čeľade Nectariniidae.

Náleziská foriem rôznych druhov tylekodonov (v západnej a južnej oblasti Kapskej provincie) sa prekrývajú. Podľa mena rozoznávame niekoľko výrazných druhov, ale veľa rastlín patrí aj medzi tzv. prírodné hybridy. Napríklad niektoré exempláre T. reticulatus majú širšie listy pokryté zamatovými hrbolkami, iné formy majú zase úplne hladké čiarkovité listy. V takýchto prípadoch je určovanie rastlín dosť diskutabilné.

Semenáčiky dorastú za prvú sezónu do veľkosti malého hrášku. Na začiatku ďalšej jesene ich už môžeme presadiť do samostatného kvetináčika. Po prekonaní detského obdobia, asi troch rokov, rastliny pohlavne dospievajú a začnú kvitnúť. Rastú potom relatívne rýchlo. Päť alebo šesťročné rastliny majú už svoju limitnú veľkosť a potom sa už iba rozkonárujú.

Pestujeme ich v zmesi piesku a rašeliny s malým prídavkom ílovitej pôdy. Pokiaľ majú listy, pravidelne ich polievame. Nedostatok zálievky nám zvyčajne ohlásia poklesom turgoru (napätia) v listoch. Sú to sukulenty, polievame ich preto s rozvahou - radšej menej často, ale dôkladne. V čase, keď sú bez listov, im zvlažíme substrát iba občas, aby korene úplne nezaschli.



Tylekodony nie sú dlhoveké rastliny, veď sú to koniec – koncov byliny. Ak ich raz za dva - tri roky presádzame, dožijú sa 15 - 20 rokov.

Zhynú zvyčajne na akútnu hnilobu koreňov, ak necháme kvetináč úplne prerásť koreňmi. Ale medzitým si už určite každý dopestuje novú generáciu rastlín, či už zo zakorenenej vetvičky alebo zo semena.

Tylecodon reticulatus (sieťovaný) tvorí na rastlinách húštiny poprepletaných tenkých stopiek asi 10 - 15 cm vysokých, ktoré neskôr drevnatejú a vytvárajú nad rastlinou príkrov, ktorý ju chráni pred obžieraním živočíchmi a pred slnečným úpalom. Na jeseň sa nové listy musia touto hustou sieťou stopiek priam predierať. Rastliny v zbierkach nebývajú vysoké viac ako 30 cm, a preto sú predurčené na pestovanie ako malé prirodzené bonsaje.



Konáriky malých stromčekov sú neohybné, dužnaté a zbytočne by sme sa ich pokúšali tvarovať ešte viac. Našťastie pre bonsajistov to príroda zariadila tak, že sú hrbolaté a mimoriadne pekne poskrúcané. Stačí iba z času na čas rastlinu očistiť od príkrovu kvetných stopiek, alebo niektorú vetvičku prirezať. Odrezané vetvičky sa po poprášení práškovým stimulátorom dajú zakoreniť.

Kvety tylekodonov sú samosprašné. Po dozretí a zaschnutí plodov sa z nich trúsia mikroskopické semená, ktoré v miske pod materskou rastlinou klíčia.



Tylecodon bucholzianus je zvláštna rastová forma, nie veľmi bežná ani medzi sukulentami. Tvorí kríčky s vetvičkami koralovitého tvaru. Stonky sú tenké ako tužka a husto rozkonárené. Povrch stoniek je pokrytý čakacími púčikmi tmavohnedej farby, ktoré dávajú konárikom zaujímavé strakaté sfarbenie. Rastie v Kapskej provincii a v Richtersvelde v južnej Afrike. U nás rastlinky vegetujú v zime, keď sa na koncoch vetvičiek objavia zašpicatené zelené dužnaté lístky. Pri najmenšom dotyku sa odlamujú. Aj konáriky T. bucholtzianus sú veľmi krehké. Rastlinu množíme zakoreňovaním odlomených vetvičiek. Za niekoľko rokov vytvoria kríčok o priemere 20 - 30 cm. V lete, v čase sucha, kvitne rúrkovitými belavými kvietkami s ružovými až tmavovofialovými pásikmi. Na slnku sa pokožka celej rastliny sfarbuje do fialovohneda. Prerušovane môžeme polievať rastlinu po celý rok, lebo vegetuje, aj keď nemá listy - jej konáriky okrem iných farieb obsahujú v pokožke aj chlorofyl.

Tylecodon paniculatus tvorí žltohnedé kmene s ružicami plochých listov na konci konárikov. V domovine mu hovoria aj maslový strom, pretože má aj vo vyššom veku stále mäkkú dužinu.

Tylecodon walichii vytvára v prírode kre asi 60 cm vysoké. Jeho konáriky sú pokryté charakteristickými výrastkami, zvyškami po zasychajúcich listoch. Je to veľmi nápadná rastlina, ktorá však rastie viac vertikálne ako horizontálne, preto sa na bonsaj podobá zo všetkých tylekodonov najmenej. Tylekodon walichii je na pastvinách oviec nežiadúcou burinou, farmári ho neúprosne ničia, pretože jeho šťavnaté listy priťahujú ovce a sú pre ne jedovaté.

Veľmi pekné bacuľaté kmienky tvorí Tylecodon luteosquamatus a medzi tylekodonmi sa nájde ešte mnoho prírodných foriem či hybridov, ako je napríklad aj rastlina z lokality Rosh Pinah v južnej Afrike, vhodných na pestovanie ako bonsaje.

Text a Foto: Julius Matis
© Magazín BONSAJ A ČAJ - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 3