SUKULENTNÉ BONSAJE - II. časť

   Adéniá a pachypódiá sa nepestujú ľahko a vyžadujú od pestovateľa veľa pozornosti. Niekedy je ťažko rozhodnúť sa, či ich pestovať kvôli krásnym kvetom a či pre ich zaujímavé telo. Skĺbiť obe tieto ich prednosti si vyžaduje o niečo hlbšie štúdium literatúry než len prečítanie tohto článku, ale dúfam, že vás adéniá a pachypódiá zaujmú natoľko, že sa ich raz možno pokúsite aj pestovať.

ADENIUM OBESUM
   Je to rastlina z čeľade zimozeleňovitých, podobne ako oleander. Pochádza z Afriky, kde v rôznych formách rastie od severu na juh i z východu na západ. Druhy či jednotlivé formy sa líšia farbou kvetu i stavbou tela. Kvety adénií bývajú od bielych až po svietivo červené. Na náleziskách v prírode sa vyskytujú aj mnohé odtiene ružovej a časté sú aj kombinácie bielej a červenej farby. Telá rastlín sú súdkovité, tzv. pachykaulné, ale vyskytujú sa aj čisto stromovité formy.

   Ako záhradnícky materiál sa adéniá množia aj v juhovýchodnej Ázii, kde je pre ne veľmi priaznivá klíma. Po celý rok majú rady teplo a vlhký vzduch. Adénium sa tam tradične pestuje nielen pre kvety, ale aj ako bonsaj typu neagari – obnažené korene (pozri obrázok).



   Pravidelným rezom sú adéniá nútené hrubnúť a vytvárať bizarný kmeň. Rastliny sa raz do roka, pri presádzaní, mierne povyťahujú zo zeme, aby sa im odhalili korene. Adénium sa nedá tvarovať drôtom, lebo jeho vetvy trvalo zostávajú dužinaté a nedrevnatejú. Aby nám kmeň výrazne hrubol, rastlinu často prihnojujeme. Roztok hnojiva by mal obsahovať dostatok draslíka a fosforu, ak chceme, aby nám rastliny bohato kvitli.

   V zime nesmie teplota priestoru, v ktorom pestujeme adéniá, klesnúť pod 18°C. Inak rastliny prechladnú, a hoci aj hneď nezahynú, postupne chradnú. Zálievku regulujeme podľa olistenia. Ak adénium na zimu zhodí listy, zálievku obmedzíme natoľko, aby mu úplne nepreschol koreňový bal. Ak je rastlina v plnom olistení, zalievame často a hojne. V lete môžeme pestovať rastliny aj vonku, na balkóne alebo v záhrade. Dobre sa cítia v miernom tieni, v blízkosti stromu, ktorý na ne aspoň občas vrhne tieň. Adéniá sa počas vegetačnej sezóny dobre množia rezkovaním a dajú sa vrúbľovať aj na oleander.



PACHYPODIUM DECARYI
   Pochádza z Madagaskaru, kde rastie na malej lokalite na severe ostrova na vápencových skalách. Rastliny na prvý pohľad pútajú pozornosť svojím guľovitým kaudexom, z ktorého medúzovito vyrastajú tenké vetvy. P. decaryi zasadené do keramickej misky pôsobí ako ideálny prírodný bonsaj. S tvarom jeho tela už veľa nenarobíme. Kompaktnosť rastliny sa dá s nižšou teplotou (nemala by na dlhší čas klesnúť pod 15°C), zhadzujú listy. Vegetovať začínajú v máji a v tom čase nasadia aj kvetné puky.

   Biele kvety sú najväčšie v celom rode pachypódií a dosahujú v priemere až 12 cm. Opeľovať kvety pachypódií znamená preštudovať si v botanickej literatúre zložitú stavbu kvetov, ktorá je špeciálne prispôsobená na opeľovanie lišajmi s približne desaťcentimetrovými cuciakmi. Čerstvé semená pachypódií klíčia skoro stopercentne.

   Semenáčiky rastú rýchlo, troj až päťročné rastliny už zvyčajne kvitnú. P. decaryi sa dá množiť aj vegetatívne vrúbľovaním na nízku podložku z bežného P. lamerei. Zaujímavé je, že vrúbeľ dokáže tak ovplyvniť podložku, že po istom čase zhrubne ako originálny kaudex Pachypodia decaryi!




PACHYPODIUM BREVICAULE
   Patrí svojím vzhľadom k najpodivnejším rastlinám na svete. Je to vzácny madagaskarský endemit. V zbierkach sa zo semena dajú dopestovať rastliny s priemerom kmeňa asi 10-20 cm. V prírode však dosahujú oveľa väčšie rozmery. Rastliny sa vyznačujú bizarným tvarom. Veľký znalec pachypódií profesor Rauh z Heidelbergu s istou dávkou nadsádzky prirovnal telo P. brevicaule v prírode ku kope vysypaných zemiakov. Konáriky má totiž úplne skrátené, akoby teleskopicky pozasúvané do tela. Vyzerajú ako hrčky - zemiačiky.

   Na jar P. brevicaule kvitne efektnými kvetmi žiarivo žltej farby na úplne krátkych stopkách. Rastliny sú samosprašné, ale opeliť ich vyžaduje istú skúsenosť - v prírode opeľujú kvety špeciálne lišaje s dlhými cuciakmi, preto musíme štetinou alebo niečím podobným preniknúť až na samé jeho dno a napodobniť pohyb cuciaka v kvete. Semená musíme vysievať čo najskôr po dozretí plodu, pretože dosť rýchlo strácajú klíčivosť.

   Semenáčiky rastú spočiatku veľmi pomaly a vyžadujú teplé a vlhké prostredie. Pre urýchlenie rastu ich pestovatelia vrúbľujú na rýchlorastúce udržovať iba rezom. Rastliny, podobne ako mnoho ďalších madagaskarských pachypódií, sú teplomilné. V lete majú rady tienisté miesto v byte blízko okna, ale dajú sa pestovať aj vonku. Zimu zase najlepšie prečkajú v bytoch na parapetnej doske nad radiátormi, lebo aj vtedy majú rady teplo a vlhko. Dokonca počas zimy aj kvitnú. Ak ich zimujeme v skleníkoch Pachypodium lamerei.

   Vrúbľovanie je potrebné na urýchlenie kvitnutia – vrúbľovance zakvitnú skôr ako pravokorenné rastliny. Pravokorenné rastliny však vo vyššom veku veľkosťou dobehnú navrúbľovaných súrodencov.
Pachypodium brevicaule je teplomilná rastlina, a preto ho najlepšie prezimujeme v byte pri teplotách vyšších ako 18°C. Ak udrží v zime listy, polievame ho tak, aby koreňový bal nepreschol.

   Ak zhodí listy, zálievku obmedzíme na minimum. Na jar sa spolu s novými listami objavujú aj kvetné puky. Rastliny sú vtedy najkrajšie, pretože nové listy sú pokryté striebristými chĺpkami.

   Kvety sa potom objavujú v sériách po celé leto. Počas vegetačnej sezóny miluje výslnie a veľa vody. Zasadené v peknej keramickej miske predstavuje niečo medzi kameňom (suiseki) a rastlinou.

Text a foto: Julius Matis

SUKUENTNÉ BONSAJE – II. časť
článok z magazínu - Bonsaj a čaj č. 2/2004