SUISEKI - úcta ku kameňom

   Všetky dávne národy boli oveľa viac späté s prírodou, ktorá
ich obklopovala, ako dnešné ľudstvo. Pôsobivé prírodné javy, ako blesky, hromy, búrky či dažde, boli považované za božské zjavenia. To viedlo k tomu, že v silách prírody hľadali ľudia zmierenie s bohom. Celá príroda bola pre nich posvätná, bola božská.

   Aj dnes poznáme päť posvätných vrchov Číny, ktoré sú ročne navštevované tisíckami veriacich. Rané náboženstvá boli formované zbožňovaním a bázňou pred prírodnými javmi. Neskôr i taoizmus, šintoizmus a budhizmus posilňovali úctu k prírodným silám, čo viedlo k tomu, že boli uctievané ojedinelé výtvory prírody. Z toho sa priamo vyvinula viera vo všadeprítomného boha a v duchov, ktorí sídlili vo veľkých stromoch, horách, riekach, ostrovoch, vulkánoch a kameňoch, unikátnych mimoriadnym tvarom.

   U niektorých prírodných národov a aj u časti ázijského obyvateľstva je aj dnes obvyklé dotýkať sa kameňov, aby energia, uložená po tisícročia v kameňoch, pôsobila na človeka.
Pri uchopení niektorých kameňov do ruky má človek dojem, akoby z nich vychádzal pokoj. Pôsobia na neho ukľudňujúco. Tento fenomén sa využíva terapeuticky aj dnes.
Zmysel pre prirodzenosť v umení ako stelesnenie slobody ducha sa pokúšali zachytiť intelektuáli. Ďalekého východu v tvorbe svojich záhrad (obr. 3 a 4) alebo v zbierkach pekných kameňov.

   Ich úcta patrí predovšetkým voľnej, nezviazanej prírode. Preto, keď bola neskôr formou prirodzene vytvarovaných kameňov vystavovaných v interiéroch "príroda skrotená", bolo priam povinnosťou zachovať aspoň pocit voľnosti do najvyššej miery, ako to len bolo možné (obr. 6 a 7).

   Kamene mali pre človeka vždy zvláštny význam. Slúžili mu ako nástroj, ako talizman, šperk alebo ako umelecký predmet. Pri suiseki stojí umenie celkom v popredí. To znamená, že v umení suiseki sa musíme učiť nielen pozerať, ale predovšetkým poznávať (obr. 8). Poznanie je hlboký vnútorný dialóg s tým, na čo sa pozeráme, alebo inak povedané, fantazijné spracovanie videného. Človek s bohatou fantáziou má pri pohľade na suiseki pocit, že od kameňa nedostal všetko, čo mu mohol dať. Práve toto otvára cestu k ustavične novému objavovaniu (obr. 9).



   Keď v sebe nájdeme vnútorné ticho a myšlienkovo sa zjednotíme s prírodou, budeme môcť tvoriť prirodzené živé obrazy bez toho, aby sme museli používať špeciálne techniky. Praktickou realizáciou umenia suiseki je prameň harmónie a spokojnosti, "Tajomstvo usmievajúceho sa Východu."



Obr. 1:
Kameň s mantrou Óm mani padme húm (vľavo) je obetným kameňom z Nepálu. Takéto kamene sa v Nepále používajú v budhistických chrámoch ako obetné dary. Vpravo sú dva spirituálne kamene Indiánov Hajda (Severná Amerika), aké sa dávajú pri cestovaní deťom a dobrým priateľom, aby našli správnu cestu. Medveď na prostrednom kameni má sprostredkovať silu a ochranu a skrútená jašterica naľavo zasa istotu a bezpečnosť.

Obr. 2:
Vonkajšie suiseki v záhrade cisárskeho letného paláca v Pekingu. Kameň stojí na umelecky vypracovanom granitovom podstavci. Tvar kameňa prebúdza našu fantáziu, môžeme v ňom vidieť rôzne podoby zvierat.

Obr. 3:
Pohľad do záhrady Ryogen v japonskom Kyote. Táto kompozícia kameňov pôsobí dôstojne a ustálene. Vyvoláva dojem, akoby kamene vystupovali z nekonečnej hĺbky.

Obr. 4:
Pohľad do záhrady pána Hartono Linggawijaya na Bogore v Indonézii. Je vlastníkom zbierky ohromujúcich suiseki. Téma týchto kameňov je "Nekonečnosť". Kameň nás necháva tušiť, ako dlho naň pôsobila príroda a jej umelecko - tvorivá sila. Výška kameňov: cca 80 cm.


Obr. 5:
So silou a plnou dôstojnosťou stojí tento kameň z jazera Taj-hu v jednej čínskej záhrade pred svetlou stenou. Formovala ho mnoho storočí trvajúca erózia. Pri pohľade na takéto kamene sa vynárajú vo fantázii vždy nové a nové formy.


Obr. 6:
Kamene a bambus sú obľúbenými motívmi v čínskom maliarstve. (Reprint z palácového múzea v Taipei na ostrove Taiwan). Kamene sú symbolom dlhovekosti. Bambus je večne zelený a stály, preto je tiež symbolom dlhého života a často sa maľuje ako jeden z hlavných motívov.


Obr. 7:
V tradičnej čínskej krajinomaľbe patria stromy, bizarné kopce, voda a malé zobrazenia chrámov k hlavnému repertoáru maliarov. Takéto obrazy sú výrazom veľkej spätosti s prírodou a úcty k nej. Kolekcia Willi Benza.


Obr. 8:
Toto suiseki zo skameneného dreva sa nazýva Fengli-ši a pochádza z púšte Gobi v Číne. Svečí o tom aj jeho abstraktná forma. Kolekcia Willi Benza, výška: 26 cm.


Obr. 9:
Ak trochu pootočíme suiseki znázornené na obr. 8, kameň naraz ožije. V tejto polohe pôsobí kameň ako mierne nachýlené ľudské telo. Niekto iný by v ňom

Autor článku:
© Willi Benz, Prezident Európskej asociácie suiseki,
Preklad: RNDr. Alena Ondejčíková

SUISEKI - úcta ku kameňom
Článok z magazínu Bonsaj a čaj č. 2/2004