Suiseki ožívajú

  Ja sám som zažil mnoho takýchto veľkolepých prírodných divadiel v rôznych krajinách tejto planéty. Hoci sa to deje na veľkom lysom kopci, ktorý je podľa mnohých ľudí považovaný za mŕtvy objekt, vzniká pri pohľade na západ slnka pocit, akoby sa vrch v určitej fáze prebudil k životu. Hora nám rozpráva dojemný príbeh, ktorý pôsobí predovšetkým na naše cítenie.
  Náladu takejto chvíle môže zachytiť i suiseki, ktoré akoby hralo farbami zapadajúceho slnka alebo sa kúpalo v prvých lúčoch nového dňa (obr. 1). Poznám ľudí, ktorí sú tak spojení s prírodou, že si často doprajú práve takéto chvíľky. Je to určite osobitný zážitok. Veľa ľudí cíti v takýchto momentoch tesné spojenie s prírodou a radi si dožičia pozorovanie fascinujúceho prírodného divadla.

  Podobné skúsenosti využíva veľa ázijských milovníkov suiseki, ktorí svoje suiseki postriekajú riečnou vodou bez obsahu vápnika a potom v uvoľnenom stave pozorujú sušenie kameňa. Najprv sa kameň ukáže ako lesklý a jasný vo svojich najkrajších farbách. Čoskoro však kameň začne schnúť. Najprv na hranách a potom na rôznych plochách. Kameň mení svoje farby. Stratí čiastočne svoj lesk a "čistotu" a nakoniec zostane matný a bledý. Znovu získa svoju skromnosť (obr. 2). Kameň sa môže takto prebudiť ku krátkemu životu. Tak často, ako budeme tento jav opakovať, bude farebná zmena kameňa zakaždým iná. Pred očami sa nám vynárajú vždy nové a nové obrazy.

  Aby si človek mohol vychutnať takýto zážitok, musí byť vo vnútornej rovnováhe a harmónii s prírodou. Tiež je dôležité, aby sa v tejto fáze nachádzal v pohodlí. Môže si pri tom vychutnať misku čaju alebo pohár vína a celkom v pokoji sa oddať pôsobivej hre farieb. Takýto zážitok sa, žiaľ, nedá znázorniť na obrázku. Musí ho prežiť každý sám. Len po častejšom cvičení sa dostaví želaný výsledok. Práve v dnešnej hektickej dobe takéto cvičenia vnímania pokoja a krásy sú obohacujúce pre dušu i myseľ človeka. Aj meditatívne pozorovanie suiseki nám dáva možnosť očistiť ľudskú dušu (obr. 3 a obr. 4).

  Iný zážitok môžeme s kameňmi získať, ak sa ich budeme dotýkať alebo ich hladkať. Niektoré kamene majú zvlášť hladký povrch, ktorý v nás po dotyku vyvoláva príjemný pocit. Tieto kamene sa niekedy označujú ako láskajúce sa kamene, pretože po ich uchopení pôsobia na náš citový svet a dokážu sa človeku zalíškať. Sú ľudia, na ktorých to tak zapôsobí, že cítia, akoby energia nahromadená po tisícročia v kameni sa po dotyku preniesla na človeka (obr. 5).

  Pred mnohými rokmi mávali čínski učenci vo svojich pracovniach vyhradené miesto pre nenáročnú trávu Ophiopogon japonicus - - Lilaceae (obr. 6). Keď ich oči boli unavené, sadli si v uvoľnenom stave pred túto trávičku a dívali sa na ňu, aby ich oči načerpali novú silu. Toto je podobný jav, slúžiaci však na iný účel. Tento popísaný dej je podmienený fyziologicky, pretože ľudské oči majú v žltozelenej oblasti spektra najväčšiu zrakovú schopnosť a zároveň je na videnie vynakladaná najmenšia námaha.

Text a foto:
Willi Benz, prezident
Európskej asociácie suiseki
© Magazín BONSAJ A ČAJ
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 7