SMREK OBYČAJNÝ - Picea abies
Počet zobrazení: 3878
Smrek obyčajný patrí k veľmi rozšíreným pôvodným lesným drevinám nášho podnebného pásma, no rozhodne to nie je fádny strom. Hoci rozsiahle vysádzanie smrekových monokultúr našim lesom veľmi neprospelo, krásu a silu smrekov si cenili už staré európske národy.
Gréci stínali vysoké smreky v mene Poseidona, boha mora, a zhotovovali z nich lodné sťažne. Ktovie, možno aj bájny Odysseus sa plavil pod jedným z nich. S kladivkom v ruke vyhľadával v horách rúče smreky i samotný Stradivari, aby z ich dreva vyrábal husle, rozochvievajúce ľudskú dušu.
Aj liečivé účinky prístupných smrekov sú známe celé storočia. Smreky čistili vzduch a vracali zdravie pľúcam i prieduškám. Proti prechladnutiam, angínam, chrípkam a kašľu, ale aj proti reumatizmu ich používal Paracelsus a štyristo rokov pred ním i Hildegarda von Binden. Smreky su najvyššími stromami Európy a dorastajú až do úctyhodných 70 metrov. Majú peknú, jemne šupinatú hnedočervenú kôru a konáre uložené do praslenov. Navzdory ich výške je pre smreky typický plytký koreňový systém. Preto ich silný vietor často vyvráti i v hustom lesnom poraste.
V pôde, v ktorej rástli smreky, sa len ťažko udomácnia listnaté dreviny, pretože padajúce ihličie smrekov pôdu prekyslí. Smrek má rád ľahké humózne a chladné pôdy. Smreky, rastúce niekoľko rokov v obmedzenom priestore skalných puklín, sú vhodným a vyhľadávaným materiálom na tvorbu zaujímavých bonsajov. Pri pestovaní v bonsajových miskách je dôležité priblížiť podmienky pestovania čo najviac prostrediu prirodzeného biotopu, v ktorom smreky rastú. Smrek má rád príjemné slnečné stanovištia a jemnú zálievku tak, aby nebol zbytočne premokrený, a pritom ho nezabúdame na jar a v lete hnojiť a rosiť na listy.
© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 4
