Presádzanie bonsajov - SUBSTRÁTY

 Ak zemina nie je dostatočne ľahká a vzdušná, je lepšie použiť zeolit. V žiadnom prípade nesaďte strom z prírody rovno do bonsajovej misky! Vyhnete sa tak mnohým sklamaniam. Zostaňme však pri bonsajoch, ktoré sa už dlhšie pestujú v bonsajových miskách alebo menších kontajneroch, a venujme sa ich presádzaniu. K problematike yamadori sa ešte dostaneme neskôr v našom magazíne, a aj na ďalších seminároch Nitrianskej bonsajovej školy. Pozrime sa na najvyužívanejšie a najosvedčenejšie substráty svetovej bonsajistiky vychádzajúc zväčša zo skúseností japonskej bonsajovej školy.

AKADAMA

  Najvhodnejším univerzálnym substrátom na pestovanie bonsajov je jednoznačne japonská akadama. Jej prednosti využívajú a odporúčajú mnohí známi majstri v Japonsku i v Európe. My sami máme s jej používaním výborné skúsenosti. Presadením do čistej akadamy sa dokážu stimulovať k rastu i oslabené, neduživé stromy. Významnými vlastnosťami akadamy sú jej vzdušnosť a ľahkosť, ktoré umožňujú dokonalé prekorenenie drevín v substráte. Tak hustú a homogénnu koreňovú sústavu, aká vzniká pestovaním bonsajov v akadame, je ťažké dosiahnuť v bežných zemitých substrátoch. Akadama sa do Európy vozí z Japonska, kde sa ťaží a spracováva najmä na bohatých ložiskách červených ílov hory Akayi, ležiacej na ostrove Honšú severne od Tokija. Akadama (Červená zem) sa po povrchovej ťažbe zhruba tri týždne pomaly suší, krytá prístreškami z fólie. Základ substrátu sa prevracia, drví, triedi, balí a expeduje k pestovateľom do celého sveta. Zrná akadamy výborne prijímajú vodu, pozvoľna ju uvoľňujú do medzipriestorov substrátu ku koreňom rastliny a udržujú tak vhodnú mikroklímu rastu. Akadama neobsahuje výživné mikroelementy, preto je nevyhnutné bonsaje pravidelne hnojiť organickými, najlepšie pozvoľna sa uvoľňujúcimi hnojivami. Nedá sa to však označiť za jej nedostatok, skôr naopak. Živiny sa denným polievaním rýchle vymývajú i z černozemných substrátov a pravidelné hnojenie je pre bonsaje v každom prípade nevyhnutné. Neutrálna akadama je pre pravidelné hnojenie ideálne vhodná a prehľadná aj preto, že výživové elementy hnojiva akadama výborne naviaže a přitom udržuje stálosť prostredia.
  Korene dreviny pred presadením do akadamy dokonale vymyjeme od predchádzajúcej zeminy (pozor na dreviny, ktoré majú na koreňoch potrebnú mykorízu) a čisté upevníme drôtmi o dno misky vysypanej vrstvou hrubozrnnejšej akadamy. Strom musí byť v substráte pevný a nepohyblivý. Nestačí korene len jednoducho zasypať. Pomocou drevenej paličky sa snažíme do objemu misky dostať čo najviac akadamy, a ak používáme dve frakcie, tak hrubozrnnejšiu akadamu doplníme ešte drobnejšou frakciou. Rýchlymi pichavými pohybmi paličky sa akadama zahustí tak, že budeme prekvapení, koľko sa jej do misky vojde. Ak môžeme, volíme pre pestovanie drevín v akadame radšej hlbšie misky, aby sme zabránili jej prudkému presychaniu počas slnečných letných dní. Vlhká akadama je tmavá, čo je výborným indikátorom dostatočného polievania. Bonsaje v akadame neprepolievate, pretože voda sa viaže len v granulách substrátu a z voľných priestorov jej prebytok ľahko odteká. Akadama je výborná aj na zakoreňovanie odrezkov a klíčenie semien, pretože vznikajúcej koreňovej sústave nekladie žiadne prekážky a ideálne podporuje jej rast. Treba počítať s tým, že po dlhšom čase sa akadama drví na prach a treba ju vymeniť. Napriek tejto spotrebnej tendencii jej hojné využívanie vrele odporúčame. Akadama sa používa aj na povrchovú úpravu substrátu kvôli svojmu peknému vzhľadu a indikácii vlhkosti substrátu.

NÁŠ TIP: Akadama sa v ideálnom prípade používa čistá bez akýchkoľvek prímesí. Napriek tomu niektorí autori píšu o jej premiešaní s inými substrátmi (černozemou, rašelinou, pieskom, záhradnou zeminou...). V tom prípade sa však vlastnosti výslednej zmesi menia a akadama stráca svoju ideálnu vzdušnosť. A hoci sa takéto substráty tvoria predovšetkým z úsporných dôvodov, pre pestovateľa je skôr finančnou stratou prisypať akadamu do zemitého substrátu. V tomto prípade by sme odporúčali do zmesi radšej použiť lacnejší a vhodnejší zeolit.

LÁVOVÝ PIESOK

 Japonci často využívajú ako doplnok pestovateľských substrátov rozdrvený lávový kameň alebo piesok, ktorý výborne viaže vodu a je jemne porézny. Má fascinujúcu čiernu farbu, vďaka ktorej
sa používa aj pri aranžovaní suiseki na plochých miskách suiban a pod.

KANUMA

  Kanuma je vynikajúcim japonským vulkanickým substrátom na pestovanie azaliek a rododendronov. Ťaží sa v okolí mesta Kanuma neďaleko Tokya. Oblasť Kanuma sa vďaka dostupným ložiskám a ťažbe tohto jedinečného substrátu stala zároveň aj centrom pestovania azaliek. Stojí za to pri návšteve Japonska navštíviť toto miesto, kde sme videli rozsiahle zbierky i obchody s precízne pestovanými a tvarovanými azalkami so širokými koreňovými nábehmi nebari. Všetky sú, samozrejme, sadené do čistej hustej kanumy, ktorú podobne ako akadamu do bonsajových misiek bonsajisti poctivo nabíjajú bambusovými alebo drevenými paličkami. Kanuma je tvrdšia jako akadama, má kyslejšie pH a je typickej bledožltej farby. Môže sa miešať s akadamou, ale najvhodnejšie je používať ju čistú a azalky v nej vysadené hnojiť organickými hnojivami.

NÁŠ TIP: Pretože azalky potrebujú kyslejšiu pôdnu reakciu, vyhneme sa zálievke vápenatou vodou, ktorá ju znižuje, a rad-šej ich polievame zachytenou dažďovou vodou.

KIRYU

  Kiryu je pôvodný japonský vulkanický substrát mimoriadne vhodný pre pestovanie ihličín (najmä pre druhy Pinus a Juniperus). Svojím kyslejším pH a bohatším obsahom minerálnych látok podporuje ich zakorenenie a rast. Ihličnaté stromy, ktoré nie sú v dobrej kondícii a vyžadovali by na niekoľko rokov vysadenie do voľnej pôdy, aby sa dostali opäť do ideálnej kondície a rovnováhy, môžeme alternatívne zasadiť do hlbšieho kontajnera s kiryu. V tomto priaznivom substráte pri dobrej starostlivosti strom opäť zosilnie po 2-3 rokoch. Kiryu sa často používa aj ako spodná drenáž do bonsajových misiek.

NÁŠ TIP: Akadama a kiryu sa vzhľadom na svoju štruktúru môžu miešať. Pre ihličiny je vhodný pomer akadama : kiryu = 6:4.

KETO

  Keto (Ketotsuchi) je čierny hutný japonský lepivý íl. Bonsajisti ho ocenia najmä pri výsadbe bonsajov na strmé vertikálne skaly a na ploché kamene. Keto správnej koezistencie je výborné na modelovanie okrajov oblasti s pôdnym substrátom. Vytvorí akoby nepriepustný múrik, ktorý zabraňuje vyplavovaniu jemnějších pestovateľských substrátov z kompozície na skale alebo na platni.

NÁŠ TIP: Najprv si vymodelujte si z keta na skale alebo na platni spoľahlivý okrajový val, do ktorého potom navrstvíte substráty a nasadíte a upevníte stromečky tradičným spôsobom.

ZEOLIT

  Veľmi zaujímavým substrátom, ktorý už roky testujeme pre pestovanie bonsajov a ďalších rastlín, je zeolit. Má pôvabnú inšpiratívnu tyrkysovomodrú farbu a výborné vlastnosti, podporujúce dobrý rast a zakoreňovanie rastlín. Predpokladáme, že keby tak krásny a kvalitný substrát poznali dávni Japonci, prenikol by ich umením, kultúrou a estetikou minimálne tak, ako mysticky čierne vulkanické kamene tvoriace základ nejednej japonskej záhrady. Zeolit sa však ťaží na našom území a je jedným zo vzácnych darov prírody, ktoré dnes ešte zrejme nevieme dostatočne oceniť. Vytvoril sa hydrotermálnou premenou vulkanického skla v priebehu miliónov rokov ako minerál so zvláštnou štruktúrou a vlastnosťami. Jeho podstatnou súčasťou je klinoptilolit (kryštalický hydratovaný alumosilikát alkalických kovov a kovov alkalických zemín, Ca, K, Na, Mg). V zeolite je ho 55-60%. Má zvláštnu, veľmi charakteristickú priestorovú štruktúru s veľkým výskytom dutých priestorov pospájaných kanálikmi a trojrozmernú alumosilikátovú kostru zloženú z tetraedrov navzájom pospájaných cez atómy kyslíka. V praxi to znamená, že má výborné vlastnosti ako pôdny substrát, hydroponický materiál, výborný selekčný sorbent, molekulárne sito, katalyzátor a má svoje využitie při čistení pitných vôd a záhradných jazierok. Okrem toho sa ním dajú odstraňovať i naftové havárie a neutralizovať kyslé lesné pôdy. Vráťme sa však k jeho využitiu ako pôdneho substrátu pre pestovanie bonsajov. Zeolit využívame v čistej forme bez prímesí napríklad na pestovanie fíkusov (Ficus retusa) a ďalších bytových bonsajov najmä v období, keď sa potrebujú dobre zakoreniť. Dá sa použiť ako obdoba japonskej akadamy, len pozor na ľahšie presychanie. Preto odporúčame dreviny v zeolite pestovať v hlbších miskách a upevniť ich drôtom o misku tak, aby sa pri manipulácii v sypkom zeolite vôbec nepohybovali. Odpar vody zo zeolitu sa zníži, ak na povrch substrátu uložíme vrstvu machu. Zeolit výborne viaže vo svojej štruktúre vodu i organické hnojivá, pomaly ich uvoľňuje a umožňuje výborné a bezproblémové prekorenenie rastlín. Na rozdiel od akadamy, ktorá má ílovitý charakter, dal by sa zeolit opísať skôr ako drobný porézny kamenný substrát, ktorý sa tak ľahko nerozdrobí. Napriek tomu by sme ho odporúčali po rokoch pestovania meniť vzhľadom na jeho vysokú sorbčnú schopnosť.

NÁŠ TIP: Odporúčame použiť zeolit ako súčasť pôdnych zmesí, v ktorých sa nám osvedčil oveľa lepšie ako akadama. Zeolit substrát prevzdušní, zľahčí a vybalansuje. Dá sa povedať, že v zeolite rastie všetko, čo naň padne. Či už sú to čerstvé semienka nohovcov (Podocarpus) alebo iných drevín, ale pozor, i nežiaducich burín. Výborne sa v ňom zakoreňujú odrezky a v zeolite jemnejších frakcií klíčia i drobné semená sukulentov a kaktusov.

ZEMITÝ SUBSTRÁT

  Klasikou v pestovaní bonsajov stále zostáva dobrá pôdna zmes zložená z ornice (černozeme), piesku a rašeliny vpomere 1:1:1. Môžeme použiť skompostovanú pareniskovú zeminu, alebo lesnú pôdu, ktorá je hlavnou výživovou zložkou zmesi. Premiešame ju s riečnym pieskom a s kyprou vláknitou rašelinou. Zmes je dobré preliať niekoľkokrát vriacou vodou, prípadne povariť vo veľkom hrnci, aby sa eliminovali buriny a choroboplodné zárodky, a potom ju ešte nechať asi 2 týždne sušiť na slnku a dobre odležať. Túto základnú zeminu môžeme modifikovať podľa uváženia a vlastných skúseností. Môžeme do nej pridať viac piesku alebo zeolit (akadamu neodporúčame). V prípade presádzania kyslomilných drevín (vresy, azalky) pridáme viac kyslej rašeliny ako ornice.

NÁŠ TIP: Ak sa chcete tejto pôdnej alchýmii vyhnúť, odporúčame vám kúpiť si hotovú namiešanú záhradnú zeminu na bonsaje.