PRAVDA: Bonsaj je geniálna zmenšenina živej prírody

Bonsajista RNDr. Vladimír Ondejčík radí, ako začať s pestovaním malých stromov v miskách:

Čím viac sa ľudia vzďaľujú od prírody, tým viac po nej podvedome túžia. Bonsaj, malý strom rastúci v miske, geniálna japonská miniatúra živej prírody, vracia človeka tam, odkiaľ vzišiel – do prírody. Obrodzuje myseľ, pretože vyžaruje energiu veľkého stromu.

V rýchlej dobe, ktorá priam bičuje životné tempo, bonsaj akoby vravel človeku – zvoľni, spomaľ, porozmýšľaj, všimni si ma a zbadáš, ako plynie čas.

Toto bonsajové posolstvo šíri do sveta vynikajúca slovenská dvojica bonsajistov Vladimír a Alena Ondejčíkovci.

Bonsajom sa upísali sotva skončili školu. Očaril ich tajomný svet v časoch socializmu nedostupného Japonska a Číny. V posledných rokoch obe krajiny navštevujú pravidelne, stretávajú sa s tamojšími veľmajstrami bonsajov a ťahajú slovenskú bonsajistiku na špičkovú svetovú úroveň.

Bonsaj sa teraz pred Vianocami núka ako krásny živý darček, taký, ktorý nielen poteší, ale odštartuje nový spôsob života.
"Pri výbere bonsaja treba zvážiť, komu stromček darujem, či bonsajistovi, alebo úplnému začiatočníkovi. Rozhodne treba mať na pamäti, že bonsaj je živá vec, ktorú nemožno odložiť do skrine, ale treba sa oň pravidelne starať," pripomína Vladimír Ondejčík.

Rada Vladimíra Ondejčíka znie: začínajúci bonsajista by si mal kúpiť hotový bonsaj, ktorý je vytvarovaný, a preto starostlivosť oň je jednoduchšia – stačí zalievať, prihnojovať a... postupne zbierajúc skúsenosti pokúšať sa rozširovať zbierku a samostatne pracovať s bonsajmi od ich útleho veku.
Preberme si teraz základy. Je zima, deň je krátky, byty spravidla dobre vykurované. To všetko nahráva tomu, aby sme zvolili do bytu niektorý zo subtropických bonsajov.

Ktorý je správny? Vladimír Ondejčík navrhuje poradiť sa v niektorom bonsaj centre. Sám odporúča napríklad Serissu foetidu, Ficus retusa, Carmonu, Zantoxylum či sageréciu čajovú. Na Slovensku sa im darí, pretože aj v zime je v bytoch teplo.
Všetky tieto stromčeky majú rady dobrú zálievku a svetlo. Počas krátkych dní sa potešia každému luxu svetla navyše. Keďže sú misky plytké, potrebné je častejšie zalievanie.Pre viac zaneprázdnených či roztržitých ľudí je správnou voľbou sukulent, teda bonsaj s minimálnymi nárokmi na vlahu, povedzme Portulacaria afra. Stačí zaliať občas, ale bohato.

Bytový bonsaj nemá rád radiátor. Nie je dobré posadiť misku rovno na vyhrievacie teleso. "Miesto volíme tak, aby mal bonsaj dosť tepla, aspoň sedemnásť stupňov. A vlahový režim pomôže udržať zeolit v spodnej miske. Nasiakne veľa vody a odparuje ju, čo stromčeku pomáha," pripomína Vladimír Ondejčík.
Aký typ vybrať pre začiatočníka? Povedzme podocarpus, krásnu malú bytovú ihličinu. Nie je to klasický ihličnan, ale uzučké lístky ho radia medzi ihličnany. Toho, kto má rád východné filozofie, poteší tento bonsaj – podocarpus – alebo slovensky nohovec , stromček budhistov. Má nenápadné drobné kvietky – typické pre ihličnaté stromy, z ktorých sa vyvinú plody, ktoré vyzerajú ako pokojný Budha.

Celkový dojem z bonsaja dotvára keramická miska. Môže byť jednoduchšia, ale aj hotový umelecký skvost, ako je sám bonsaj. Praktickým darčekom pre bonsajistu môžu byť nožničky, kliešte alebo krásna kniha o bonsajoch.
Bonsaje sú cenovo dostupné rastliny. Jednoduchý bonsaj stojí okolo desať-jedenásť eur. Čím je stromček druhovo vzácnejší, starší a má zložitejší tvar, tým jeho cena stúpa.

Bonsaj možno prirovnať k obrazu. Najcennejšie sú nesmierne drahé s ťažko vyčísliteľnou hodnotou. Niekoľko storočí staré bonsaje sú v Japonsku a Číne súčasťou národného dedičstva odkazom na hĺbku kultúry.

"Nehovorme o peniazoch, hoci sú vyjadrením hodnoty. Hovorme o duchovnom rozmere bonsajov," zdôrazňuje Vladimír Ondejčík a dodáva, že bonsajistika je záľuba, ktorá zbavuje starostí. Keď si ľudská myseľ pri bonsaji oddýchne, každý človek je potom mierumilovnejší, priateľskejší.

Čaj s bonsajom i z bonsaja
Pestovanie bonsajov vedie mimovoľne k spoznávaniu japonskej a čínskej kultúre. Jej súčasťou je aj popíjanie čaju. Vladimír Ondejčík pije japonský čaj v malých dúškoch, keď napríklad tvaruje bonsaj. Vraví, že pri šálke čaju dozrieva myšlienka, obraz, tvar bonsaja. "Čaj prináša prestávku, istý odstup a uvoľnenie. Aktivizuje vlastne ostatné ľudské zmysly. Cítime, teplo, vôňu, ožujeme a inak vnímame priestor a bonsaj v ňom," hovorí Ondejčík.

Aký čaj sa hodí k bonsajom?
Skvelý je čaj Gyokuro, čaj japonských cisárov, alebo čínsky čaj Lung Ching – Dračia studňa a hodí sa aj himalájsky čaj Shangrilla. V Číne si chystajú čaj aj z bonsajov. Podaruje ho sagerécia čajová. Nie je to pravý čajovník, ale dá sa z neho pripraviť nálev, práve tak ako z bonsaja carmona, z ktorý sa často aj volá čaj fuki.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu