OLIVA - BIBLICKÝ STROM POKOJA A MIERU

HEBREJSKÝ STROM

Oliva patrila k posvätným hebrejským stromom. Spomína s v biblii na viacerých miestach a vždy tam, kde rástla, darilo sa aj ľuďom, hoci často bola samotná krajina viac než nehostinná. Našli ju Izraleci, keď vstúpili na územia Kenaanu. Na mnohých miestach rástla na kameňoch a pieskoch ako jediná drevina. Bola bohatstvom Palestíny, Betlehemu, Chebrónu, údolia Šekemu a prekrásne olivové háje lákali ľudí i na okraji Fénickej nížiny. Olivy rástli na suchých piesčitých a veľmi chudobných pôdach, kde sa iným stromom často vôbec nedarilo. K životu potrebovali najmä veľa teplého slnka.. Možno preto sa tak udomácnili v Stredomorí.

OLIVOVÉ HÁJE

Prvé olivy sa pestovali nezávisle na sebe už viac ako 2500 rokov pred naším letopočtom na ostrove Kréta a v Sýrii, odkiaľ sa rozšírili do celej oblasti Stredozemného mora. Divoké olivovníky rástli už predtým v hájoch Ázie, severnej Afriky a aj na Pyrenejskom poloostrove. Pri archeologických vykopávkach v Španielsku sa našli semená olív staré 8 000 rokov.

Olivy sprevádzali človeka už v neolite, mladšej dobe kamennej a rástli i na Sahare skôr, ako ju vysušilo slnko a púštne vetry. Do Grécka, Talianska a ďalších krajín sa rozšírili už ako kultúrna plodina asi pred 3 500 rokmi. Olivy sú najdlhšie pestovanými posvätnými stromami v histórii ľudstva.

DAR BOHYNE ATHÉNY

Ako sa dostali olivy do Grécka, o tom hovoria i staré grécke báje. Bohyňa Athéna, dcéra boha Dia a bohyňa múdrosti sa prela s Poseidonom, ktorý vládol moriam o vládu nad Aténami. Ich spor sa dostal až pred radu olympských bohov a tí rozhodli, že vyhrá ten, kto dá mestu lepší dar. Rozhodnúť o víťazovi mal prvý aténsky kráľ Kekropus.

Múdra Athéna ponúkla Grékom olivu a Poseidon koňa. Grácky kráľ dal prednosť olivovníku ako symbolu mieru pred koňom symbolizujúcim boj a tým si naklonil na svoju stranu bohyňu Athénu, ktorá sa stala patrónkou mesta pomenovaného podľa nej. Okolo chrámov zasvätených Athéne vždy rástlo veľa olív a olivové háje naozaj priniesli Grékom bohatstvo, zdravie a prosperitu, aké by si žiadnou vojnou nezabezpečili. Aj keď slávu antického Grécka odvial čas, ešte stále rastú tisícročné olivy pri chrámoch obľúbenej bohyne a aj dnes pestuje 10 miliónov Grékov 140 miliónov olivovníkov.

Oliva sa stala pre Grékov symbolom priateľstva i víťazstva. Olivové halúzky sa vešali na dvere príbytkov pri narodení chlapcov a dávali sa i olympijským víťazom spolu s pohárom olivového oleja vylisovaných z plodov posvätných chrámových stromov.

OLIVY NASLEDOVALI KOLUMBA

„Olivovník je najväčší dar nebies", vyhlásil kedysi Thomas Jefferson, hoci pochádzal z kontinentu, na ktorý sa oliva dostala vlastne ani nie tak dávno. V roku 1560 sa olivovníky dostali do Mexika a Peru vďaka Antoniovi Riberovi a k pobrežiu Kalifornie olivy so sebou priviezli španielski misionári v 18. storočí, aby im pomáhali prekonať každodenné problémy s obývaním nových území.

PRVÝ ZO VŠETKÝCH STROMOV

V starých literárnych prameňoch sa spomína oliva s úctou a láskou. V samotnej biblii je označená za kráľa stromov a dokonca i rímsky prírodovedec Columella ju ocenil ako Prima omnium arborum = Prvý zo všetkých stromov.
Prečo si ľudia olivu tak veľmi vážili? Vďaka jej húževnatosti, výsostne pozitívnemu charakteru a mnohorakému úžitku. Všade, kde rástla prinášala ľuďom zdravie i bohatstvo.

Liečebne sa využívali napríklad aj jej listy. Plody i vylisovaný olej okrem svojich liečivých vlastností boli i významnou súčasťou pokrmov boháčov i chudobných ľudí. Práve pre tých chudobných sa vždy nechávalo zopár plodov popadaných pod stromami po zbere. Rezbári si cenili i olivové drevo, pretože bolo húževnaté a malo peknú jemnú kresbu.

Olivy však bývali často pokrútené a bútľavé, veď sa dožívali viac ako 2000 rokov a pri zhotovovaní veľkých sôch sa muselo spojiť viacero kusov dreva. Tak tomu bolo i pri zdobení Šalamúnovho chrámu, kde sa veľké, viac ako 4,5 m vysoké sochy cherubínov vyrezávali z viacerých krásnych kusov olivového dreva. Dobre vysušené a vyleštené olivové drevo malo krásny vysoký lesk.

TEKUTÉ ZLATO

Olivový olej, ktorý nazývali Rimania „tekutým zlatom", bol vyhľadávaným obchodným artiklom už v biblických dobách a Palestínci ho hojne predávali napríklad i do Egypta. Dokonca i samotný múdry kráľ Šalamún platil za materiál na stavbu svojho legendárneho jeruzalemského chrámu Chíramovi olivovým olejom.

Veľa oleja spotrebovali chrámy a svätyne, kde sa používal ako každodenná vysoko cenená obeta bohom, horel v posvätných kahancoch a lampách, používal sa k pomazaniu kňazov i kráľov, pri krste novorodencov, očiste chorých a malomocných. Pomazávali sa s ním ľudia, aby si chránili pokožku pred parazitickým a štípucim hmyzom a vtieral sa i do vlasov, aby zostala pokožka hlavy zdravá, bez lupín i cudzopasníkov.

OLEJ POMAZANIA

Olivovým olejom sa po kúpeli veľmi radi a často natierali starovekí Egypťania. Lesklá pokožka i vlasy boli znakom zdravia a prosperity. Preto sluha zvykol potierať hlavu každému hosťovi, ktorí prišiel na hostinu. Tento akt pomazania bol hlboko vžitý vo viacerých kultúrach Stredomoria a používal sa od pomazania chorých i veriacich, až po symbolické pomazanie kňazov i panovníkov nastupujúcich na trón.

OLIVOVÝ OLEJ

Olivový olej sa najčastejšie lisoval zo zrelých plodov olivy. Tie sa najprv rozdrtili zvislým kameňom v kamennom valci a a drť sa potom buď šľapala nohami podobne ako u nás kapusta, alebo sa lisovala za studena. Po krátkom odstátí sa olej zbavil cudzorodých látok a čistý sa už mohol skladovať po dlhý čas.

Panenský olej sa dodnes lisuje zo zrelých plodov zbieraných neskoro na jeseň, alebo v zime, z ktorých sa odstránili kôstky. Práve tento olej sa používal predovšetkým pri náboženských obradoch, pretože je najčistejší a najkvalitnejší.
Provensálsky olej sa zvykne lisovať z olív s kôstkami pre kuchynské použitie.

Stromový olej sa získaval tak, že to čo zostalo po lisovaní kuchynského oleja sa prelialo horúcou vodou a ešte raz sa to vylisovalo. Stromový olej sa používal na liečenie a vonkajšie použitie. Vtieral sa do pokožky pri popáleninách, bodnutí hmyzom, svrbení, bolestiach svalov, kĺbov a aj obličiek. Vďaka nemu si ženy dlho uchovávali krásnu jemnú pleť bez vrások.

ZDRAVOTNÉ ÚČINKY

Do olivového oleja sa pridávali i vonné lupienky kvetov alebo liečivé rastliny. Príklady na takýto olej nachádzame dokonca v biblii. Pri nedostatku chinínu sa používala namiesto neho i postrúhaná kôra olivovníkov a často sa využívala i liečivá sila listov, ktoré sa dali zberať po celý rok. Pripravoval sa z nich čaj dobrý na normalizáciu krvného tlaku, alebo sa pálili ako kadidlo.

Olivový olej je nevysychajúci a veľmi priaznivo ovplyvňuje tráviaci trakt a jeho mikroflóru a pomáha tvorbe i vylučovaniu žlče, detoxikuje pečeň, pomáha obličkám a pôsobí jemne laxatívne. Ak sa užíva ráno nalačno s trochou citrónovej šťavy, očistí organizmus, bráni tvorbe žlčníkových kameňov a posiľňuje imunitu organizmu.

BIBLICKÝ RECEPT

Podľa svätej Biblie dal Boh Mojžišovi takýto recept na olej svätého pomazania
(podľa Exodus 30, 22-25):

Najvzácnejšie balzamy:

• 8500 g tekutej myrty
• 4250 g balzamovej škorice
• 4250 g puškvorca
• 8500 g kasie
• a 6 litrov olivového oleja.

Z toho sa pripravoval olej svätého pomazania, ktorý sa používal na pomazanie posvätného chrámového náčinia. (Staré jednotky šekel a hin sú prepočítané na dnešné miery). Možno by stálo za to inšpirovať sa i dnes...

HORA TROCH SVETIEL 

Biblická Olivová hora, ktorá stojí dodnes ako večný svedok Ježišových myšlienok i krokov, bola kedysi husto porastená olivami. Pomedzi ne sa prechádzal Kristus a vystupoval hore na členitý vrcholok hory, keď chcel byť sám so svojimi myšlienkami. Dodnes na jej úpätí rastú dvetisíc rokov staré olivy, ktorých plody možno sýtili Krista a jeho apoštolov a poskytovali olej pre chrámy. Na úpätí Olivovej hory sa rozprestierala Getsemanská záhrada, v ktorej sa pestovali olivy a lisoval sa z nich i kvalitný olej (gat-šemen=olejový lis). Práve neďaleko skončil Ježiš v mukách svoju pozemskú púť.

Kameň, ktorým bol zavalený jeho hrob sa vraj práve tu používal na lisovanie olivového alebo jazmínového oleja. A celá hora sa trblietala v troch svetlách. Prvé z nich bolo žiara ohňa na oltáti, druhým prvé lúče slnka pozlacujúce vrcholček hory a tretím svetlom bol sám olivový olej, ktorým sa plnili chrámové lampy.

KELTSKÝ KALENDÁR

Keltský kalendár, ktorí ľuďom podľa dátumu narodenia prisudzuje jednotlivé stromy charakterizujúce ich povahu, spája olivu s ľuďmi narodenými v deň jesennej rovnodennosti – 23. septembra. Ľudia s charakterom a povahou olivy šíria okolo seba harmóniu, krásu a pocit spravodlivosti. Sú i múdri a rovnako ako oliva i veľmi prispôsobiví. K životu im stačí málo, len keď sa kúpu v lúčoch slnka.

OLIVA SA POVIE:

• OLIVA – taliansky
• OLIVE – anglicky
• ZAJIT – hebrejsky
• ELAIA – grécky
• AZEITONA – portugalsky
• ACEITUNA – španielsky

PESTOVANIE OLÍV

Olivy majú radi príjemne slnečné stanovištia, horúce letá a mierne zimy. Stačia im pôdy chudobné na výživu, musia byť však vzdušné a ľahko presychavé.

Najväčším nepriateľom olív je dlhodobé premokrenie. Ak ich pestujeme ako bonsaje sú veľmi vďačné a efektné, rýchlo získavajú habitus starého stromu.

Ak sú pestované z odrezkov, kvitnú a už mladé prinášajú plody.

Do piesku alebo zeolitu si môžeme zasadiť aj semená z tmavých zrelých olív skôr, ako vyschnú. Klíčia spravidla po 1-2 mesiacoch.

Olivy sa dobre sa rozmnožujú i odrezkami. Konáriky odrezané na jar (IV.-V.) šikmo napicháme do vlhkého piesku. A po zakorenení rozsadíme.

V lete olivy výborne znášajú aj suchý vzduch v bytoch, potrebujú však zimovanie pri teplotách tesne nad 0oC.

Olivy sa dajú výborne presádzať aj v staršom veku.

Bonsaje sa tvarujú drôtom i dôsledným strihom. Je vhodné využiť nerovnosti a nepravidelnosti kmeňa a vybrúsiť na ňom línie mŕtveho dreva tak typické pre olivy.

Olea europaea

Olivu európsku prvý popísal Karl Linné a je zaradená v Linnean herbarium vo Švédskom múzeu histórie prírody. Olivy rastú veľmi pomaly a možno i vďaka tomu sa dožívajú viac ako 2000 rokov. Spolu s tisom patria k najdlhšie žijúcim stromom Európy. Listy sú protistojné, obrátene kopijovité, z rubovej strany sivobielo chlpaté. Kvety, v metlinách vyrastajúce z pazúch listov príjemne voňajú. Olivy, pestované pre plody sa rozmnožujú odrezkami.

Olea oleaster

Divokorastúca oliva, ktorú ešte stále nájdeme napríklad v hájoch severnej Afriky. Dobre sa rozmnožuje semenami, ale jej plody nie sú tak vyhľadávané, ako u olivy európskej. Má veľmi zaujímavý habitus a talianski bonsajisti z nej často tvarujú fascinujúce diela. Je to stálozelený druh, listy sú protistojné, viac zaoblené, kôra šedivá, strom je odolný a silný, niekedy tŕnitý. Aj keď nie je s určitosťou známy priamy predchodca pestovanej olivy európskej, uvažuje sa, že ide práve o druh Olea oleaster.

OLIVOVÉ HÁJE A VINCENT VAN GOGH

Vincent Van Gogh vnímal veľmi sugestívne tiché trblietanie i atmosféru priestoru. Rok predtým, ako v hlbokom duševnom rozpoložení sám ukončil svoju pozemskú púť, opustil Paríž.

Koncom apríla 1889 sa ubytoval v ústraní neďaleko Saint-Rémy a fascinovaný posvätným pokojom i dynamikou okolitých olivových hájov maľoval.

Do konca roka namaľoval 15 obrazov s motívom olivovníkov. Snažil sa zachytiť strieborný svit listov v premenách dňa, ako písal priateľovi vo svojich listoch.

 RNDr. Alena Ondejčíková
Magazín Bonsaj a čaj, č. 3