MÔJ DOM: Bonsaj – srdce záhrady

V záhradách, na terasách alebo balkónoch pestujeme predovšetkým dreviny nášho podnebného pásma. Z listnatých stromov k najvďačnejším druhom patria napríklad dub, buk, hrab, lipa, ale krásna a dominantná je aj breza s bielou kôrou a záplavou drobných listov či statný pagaštan. Ak máte radšej ihličnaté stromy, určite vás očarí pôsobivá sila borovice, tajomný pokoj smrekov či rozprávková krása borievok.

Záplava kvetov

Srdce ľudí si vždy dokážu získať kvitnúce druhy drevín. Medzi najobľúbenejšie patria bohato kvitnúce azalky. Dokážu vydržať v plnom kvete niekoľko mesiacov a tešiť tak svojich pestovateľov hrou teplých farieb. Pestujeme ich v miernom polotieni a výdatne polievame i hnojíme počas celého vegetačného obdobia. Patria skutočne k najpôvabnejším bonsajom. V Japonsku sa tešia spolu so sakurami – kvitnúcimi japonskými čerešňami – veľkej obľube. Príjemné je i pestovanie ostatných drevín ozdobných nielen svojím kvetom, ale aj plodmi či listami. Ak si vypestujete bonsaj napríklad z drobnoplodej jablone (napr. Malus halliana), budete sa mať po celý rok na čo dívať. Na jak zakvitne bielymi kvietkami a koncom leta svoje zelené lístky prefarbí nažlto a prinesie plody v podobe pestrých jabĺčok.

Strom pokoja a mieru

Tajomným a silným stromom pestovaným v miske je oliva. Považuje sa za strom pokoja a mieru a spomína sa už Biblii. Je veľmi vytrvalá a dokáže si poradiť i s nepriazňou prostredia. Získava tak zvláštnu krásu. Jej bizarný kmeň a striebristé lístky pôsobia veľmi sugestívne a rovnako ako pred dvetisíc rokmi, i teraz lákajú človeka k pozastaveniu a meditácii. Nie je zvláštnosťou dopestovať si na nej zopár naozajstných olív.

Ihličnaté stromy v miske

Ihličnaté dreviny patria k najobľúbenejším bonsajom. Zväčša sú vždyzelené a dajú sa pomocou drôtu vytvarovať tak, že ich vetvičky rastú v pravidelných poschodiach, čím pripomínajú staré stromy. Kráľovnou ihličnatých bonsajov je určite borovica, ktorá je i symbolom dlhovekosti a prosperity, ale aj smrek, jedlička či smrekovec opadavý dokážu rásť vo veľmi pekných kompozíciách. Na tvarovanie bonsajov sa používa predovšetkým eloxovaný hliníkový drôt. Ním sa podľa presných pravidiel, ktoré sa možno naučiť v bonsajovej škole, ovinú konáriky, ktoré chceme uložiť do pekného tvaru. Strom tým netrpí, naopak, vhodným uložením koruny sa zvýši jeho fotosyntéza, a teda i odolnosť a životaschopnosť. Po niekoľkých mesiacoch konáriky bonsajov prijmú nový tvar a drôty z nich môžeme navždy odstrániť. Bonsajistika je veľmi pekným a zaujímavým umením, ktoré človeku umožňuje tvoriť vždy v súlade so zákonmi prírody. A to je na nej také jedinečné.

Lesík ako na dlani

Pre ľudí, ktorí nemajú s pestovaním a tvarovaním bonsajov skúsenosti, ale majú estetický cit a radi by si vytvorili niečo originálne, máme výborný tip: vysadiť si do plytkej misky alebo na plochý kameň peknú krajinku z mladých sadeničiek. Hoci i zo zakorenených odrezkov tuje. Kompozíciu možno dotvoriť kamienkami, machom, prípadne drobnými skalničkami. Malý lesík dokážu vysadiť i deti a tešiť sa z neho celé roky, pretože bude pomaly rásť spolu s nimi. Jedným zo základných pravidiel pri skupinovej výsadbe je nepárny počet prvkov. Párne čísla symbolizujú úplnosť, a tým vlastne i koniec, a nepárne dynamiku a život. To platí pre stromčeky rovnako ako pre kvety v ikebane alebo kytici.

Skalné kompozície

Ešte zaujímavejšia, hoci trocha náročnejšia je výsadba krajinnej kompozície na vertikálnych skalách alebo osadenie bonsajov do skaly. Pritom je dôležité dobre poznať fyziológiu stromu a jeho potreby a upevniť ho tak, aby mal dostatok živín i vody. Potom dokáže prerastať skalou celé storočia a tešiť svojou životaschopnosťou i niekoľko generácií pestovateľov. Hoci tvorba a pestovanie bonsajov je predovšetkým doménou mužov a dáva naplno vyniknúť ich tvorivému duchu, čoraz viac žien aj malých detí nachádza záľubu v tomto krásnom a obohacujúcom koníčku, ktorý vie tak príjemne pozmeniť naše obydlia a vniesť do nich výpoveď svojho tvorcu i atmosféru oddychu a relaxácie.

Zopár rád na záver...

Cez vegetačné obdobie, teda od jari do jesene, je starostlivosť o bonsaje pomerne jednoduchá. Majú rady dostatok životodarného slnka, ale nie priamy úpal, pravidelnú každodennú zálievku a dostatočné hnojenie, aby ich prírastky boli potešiteľné a stromy dobre prosperovali.

Krásnym obdobím pre každého bonsajistu je jeseň, keď stromom vyzrieva drevo a ich lístie sa vyfarbuje do nádherných teplých farebných tónov. Aby sme si krásy dokonale vyfarbeného lístia užili čo najviac, je dobré ich v tomto čase rosiť. Vo vlhkom vzduchu lístie tak rýchlo nezosychá a po rozpade zeleného farbiva chlorofylu zostáva dlho žiarivo žlté či červené.

Na zimu môžeme najodolnejšie druhy stromov nechať položené vonku na policiach a len kontrolovať, aby počas zimy nepreschli, pretože nie mráz, ale práve sucho im môže ublížiť. Ak si chceme i my cez zimu oddýchnuť a bonsajom dopriať to najlepšie, zakopeme ich i s keramickou miskou do hriadky na miesto, kde bude na ne dostatočne pršať i snežiť tak, aby boli hlinou a prípadne i lístím prikryté asi do polovice kmeňa.

Na jar, po posledných mrazíkoch, ich opäť vyberieme, kokosovou metličkou očistíme od hliny sviežo zelený mach a môžeme sa zo svojich malých spoločníkov tešiť ďalší rok.

Bonsaje z balkónov zimujeme podobným spôsobom v debničkách s hlinou. Ak pestujeme v záhrade dreviny zo Stredozemia, ktoré nie sú prispôsobené mrazivému počasiu, je lepšie zimovať ich v zimnej záhrade alebo v inom vhodnom nekúrenom priestore, kde teploty neklesajú pod bod mrazu. Nezabúdajme naše bonsaje pravidelne polievať, aby na jar opäť rozžiarili naše záhrady, myšlienky i srdcia svojou úprimnou krásou.

TEXT: Alenka a Vladimír Ondejčíkoví
FOTO: Dominik Vlaheko

NAPÍSANÉ PRE ČASOPIS MÔJ DOM

Internetová verzia článku:

http://mojdom.zoznam.sk/cl/10099/74205/Bonsaj---srdce-zahrady