Marc Noelanders - MYSTICKÝ TIS

Kedy ste sa začali zaujímať o bonsajové umenie?
S bonsajmi som začal pred 23 rokmi. V roku 1980 som bol v Japonsku trénovať karate a vo svojom voľnom čase som pomáhal môjmu trénerovi karate starať sa o jeho bonsaje. S tým som začínal. Neskôr som sa opäť vrátil do Japonska, ale už nie kvôli karate, ale kvôli bonsajom.

U koho ste v Japonsku študovali?
Učil som sa u rôznych majstrov. Šesť mesiacov som bol u Hidea Kata, ďalších 5 mesiacov som strávil s jedným z dobrých Katových žiakov, potom som sa učil 4 mesiace u Hidea Suzukiho a ďalších 6 mesiacov som študoval bonsaje opäť u majstra Suzukiho a zároveň i u jedinečného Masahiko Kimuru.

Aké sú vaše ďalšie záujmy?
Milujem umenie a aj ho zbieram. Páči sa mi Salvador Dali. Vo svojom voľnom čase kreslím, robím sochy, a tak... A tiež mám rád svojich 26 obrovských korytnačiek a mojich krokodílov. Páčia sa mi tieto zvieratá. Vzbudzujú vo mne mier a pokoj, keď som doma.

Vaše súčasné bonsajové aktivity?
Tento rok v septembri otváram nové bonsajové centrum. Je v ňom bonsajová záhrada, štúdio a obchod. Predávam v ňom misky, bonsaje, dreviny vhodné na tvarovanie bonsajov a starožitnosti z Japonska a Ďalekého východu. V centre je aj korytnačia farma, kde môžu ľudia oddychovať a uvažujem aj o vybudovaní čajovne.  Z celého sveta môžu prísť ľudia sem, do môjho štúdia, aby sa učili a dostali hodiny bonsajistiky.  Cez víkendy robím tvorivé dielne a demonštrácie tvarovania bonsajov po celom svete. Mám bonsajovú školu v Taliansku, Holandsku, Texase, Írsku, Nemecku a možno bude i v Indii.

Máte rád čaj?
Áno, čaj mám veľmi rád. Svoje prvé skúsenosti som získal v Japonsku a neskôr v Belgicku, kde som robil školu Ča-no-ju po dva roky. V poslednom čase sa veľa učím o čajoch. Nikdy som netušil, koľko rôznych druhov čaju existuje. Keď mám trochu voľného času, vždy sa rád dozviem o čajoch viac. Myslím, že je to ako s bonsajmi, ich poznávanie a pochopenie trvá dlhý čas.

Čo sa vám najviac páčilo na Slovensku?
Ľudia sú veľmi milí a tiež veľmi nadšení. Myslím, že Slovensko má dobrú budúcnosť.  Všetko sa mi na Slovensku páčilo. Slovensko, ja sa vrátim!

HISTÓRIA STROMU
Tento strom, tis obyčajný, Taxus baccata, má už vyše 60 rokov a bol pôvodne pestovaný v  záhradníckej škôlke. Ja som ho kúpil pred 4 rokmi. Bol vysoký 2,60 m, čo je príliš veľa na bonsaj. Preto som ho skrátil na 1 meter a ďalej som ho pestoval vo svojej bonsajovej záhrade. Po dvoch rokoch, keď tis získal bohatý obrast nových výhonkov a bol dostatočne silný, presadil som ho z voľnej pôdy do plastovej nádoby. A potom, po dostatočnom zapestovaní v tomto kontajneri, prišiel čas pracovať na ňom.

Bol to strom s hrubým a ťažkým kmeňom v spodnej časti rozšíreným do pekného širokého nebari s bohatým koreňovým systémom. Vo výške asi 15 cm sa kmeň rozdelil na viacero tenších kmeňov. A to bol problém. Otočením kmeňa do iného sklonu bolo možné týchto viacero kmeňov využiť. I nebari kmeňa vyzeralo v tejto pozícii oveľa lepšie. Takže teraz, po správnom natočení bol strom pripravený na samotné tvarovanie.

Rez stromu a vytvorenie jinov - mŕtveho dreva
Prezrel som si strom a rozloženie jeho konárov. Po presnom výbere tých správnych vetví som rezom odstránil prebytočné konáre. Až potom som začal pracovať na vytvorení a úprave mŕtveho dreva.

To dodalo stromu dojem vyššieho veku, ako v skutočnosti mal. Pri opracovaní dreva sme použili malé ručné frézy, ktoré túto prácu značne urýchlili. Celý proces základného vybrúsenia a vytvarovania systému mŕtvych driev trval zhruba hodinu.

konárov. Po presnom výbere tých správnych vetví som rezom odstránil prebytočné konáre. Až potom som začal pracovať na vytvorení a úprave mŕtveho dreva.

Jednotlivé línie som si najprv predkreslil na kôru kriedou a podľa nich som drevo vybrúsil. V ďalšom kroku som ošetril vytvorené výbežky mŕtveho dreva konzervačným prípravkom, nazývaným Jinliquid, ktorý sa na to veľmi hodí, hoci drevo tisu nezvykne práchnivieť.

Zvýraznenie krásnej kôry tisu

Drôtovanie všetkých konárov
Teraz prišiel čas nadrôtovať konáre. Začal som tým najnižším a najhrubším.  Práve tento konár bol tým najdôležitejším na strome. Japonci mu hovoria Saši-eda. Konár som obtočil hrubým drôtom a ohol som ho nadol. Potom som sa pustil do drôtovania všetkých ostatných menších konárikov.

Ukladanie konárov
Po tejto nevyhnutnej mravenčej práci som vytvaroval najprv hlavný spodný konár a potom som vytvaroval a uložil všetky ostatné konáriky stromu jeden za druhým. Krok za krokom.

Aby mala demonštrácia určité napätie a diváci mali nad čím uvažovať, jeden z vrchných konárov som odstránil až na koniec, čím strom definitívne zmenil výsledný tvar. 

Finále -  zrodil sa bonsaj
Vrchol stromu som vytvaroval dookrúhla, pretože staré tisy majú práve takýto tvar. Ostrý, špicatý vrchol je typický pre mladé stromy. Strom po tomto štvorhodinovom tvarovaní a úpravách získal svoj základný tvar. Po viacerých rokoch dôkladného zaštipovania, polievania, presádzania a ďalších nevyhnutných prác z neho možno bude jedného dňa naozaj dobrý bonsaj. Je to ešte veľmi dlhá cesta, ale práve o tom bonsaje sú.

RNDr. Alena Ondejčíková
© Magazín BONSAJ A ČAJ

Krásne tvarované tisy môžete nájsť aj v našom e-shope: