MAJSTER Z KRAJINY BAOBABOV - Chares Ceronio

Ako sa vaša rodina vôbec dostala na opačný koniec zemegule do Južnej Afriky?
   Je tomu už vyše 350 rokov, keď bol v roku 1652 Holanďan Jan van Riebeek vyslaný do Afriky na miesta, kde sa dnes nachádza Kapské mesto. Prišiel sem s tromi loďami, aby sa usadil tu, na najvzdialenejšom výbežku Afriky a obstarával potraviny pre námorníkov, plaviacich sa do Indie, ktorí tam nakupovali čaje, bylinky a korenia a vozili ich späť do Európy.

Bolo to v časoch, keď sa k nám do Európy po prvý raz doviezol čaj. Dá sa povedať, že ste boli pri tom. Iste ste na svojich predkov, ktorí patrili k prvým osadníkom Južnej Afriky, hrdí...
   Jedného dňa sa učiteľ v triede, do ktorej chodila moja dcéra Elvíra, spýtal detí, či niektorý z ich predkov bol súčasťou slávnej histórie. Jeden chlapček sa prihlásil, že jeho praotec bol do Afriky dovezený jednou z lodí, ktoré doprevádzali Jana van Riebeeka. Učiteľ sa spýtal Elvíry, ako jej predkovia prišli do Južnej Afriky a ona povedala: "Ó, nie, pane, my sme sem neprišli, my sme boli šťastní, lebo sme mali vlastnú loď." Bol to len vtip, ale všetci sa na ňom ešte dlho zabávali. Avšak nechajme žarty stranou.



A čo váš povestný umelecký cit a vzťah k záhradníctvu? I ten má korene v dávnej minulosti?
   Okolo roku 1800 chcela vláda v Južnej Afrike rozvinúť hodvábnický priemysel. Avšak miestni farmári, ktorí sa zväčša venovali chovu dobytka a oviec, nemali záujem vysádzať moruše pre malé húsenice priadky, považovali to totiž za stratu času. Preto sa vláda rozhodla priviezť sem niekoľko talianskych farmárov, ktorí boli dobrými záhradníkmi a s pestovaním priadky morušovej už mali svoje skúsenosti. Môj pradedo bol jedným z týchto chlapíkov a tak sa vlastne húseničky priadky morušovej stali jedným z dôvodov môjho bytia v Južnej Afrike. Hodvábnictvo však nemalo úspech a tak si Taliani museli pohľadať inú obživu. Niektorí sa vrátili späť do Talianska, ale tí "statoční" zostali a začali nový život tu v Južnej Afrike.



Predpokladám, že váš pradedo patril k tým statočným...
   Áno, nakoniec sa usadil vo "Free State", kde sa staral o ovce bohatého afrikánskeho farmára. Afrikánci boli druhou najväčšou bielou populáciou v Južnej Afrike a väčšina z nich farmárčila a tak sa im začalo hovoriť "Búrovia", čo znamenalo v afrikánčine "farmári". Môj pradedo sa zaľúbil do farmárovej prekrásnej dcéry a oženil sa s ňou. Netrvalo veľmi dlho a ich deti sa dostali do komunity, v ktorej sa hovorilo len afrikánsky. Aj preto je moja taliančina taká slabá. V reči mojich predkov viem povedať len "bon journo". Ale myslím si, že taliansky cit pre umenie je stále v mojich génoch, čo sa prejavuje najmä v bonsajovom umení.

Ako ste sa v Južnej Afrike dostali k bonsajistike?
   Rastliny, a predovšetkým bonsaje, boli súčasťou môjho života už od detstva. Ako mladíka ma priťahovalo záhradníctvo a verím, že svoje "zelené prsty" som zdedil po pradedovi a po mojej nebohej mame. Hoci ofciálne som začal s bonsajmi v roku 1968 po tom, čo som bol jedného daždivého dňa v Johannesburgu inšpirovaný výstavou bonsajov, ktorú zorganizoval vtedajší "veľký majster" Dough Hall ako jednu z prvých v „Starom Transvaale". Táto výstava bola odrazovým mostíkom k tomu, aby som sa pestovaniu bonsajov začal venovať vážne. Odvtedy bonsaje prenikli do môjho života a ja sa už neviem zriecť tohto vzrušujúceho koníčka. Spolu s Thneusom Roosom sme v roku 1969 založili spoločnosť Pretoria Bonsai Kai.



V Afrike rastie mnoho fascinujúcich stromov. Ich habitus sa však diametrálne odlišuje od klasických japonských vzorov...
   Áno. Už na prvom stretnutí našej bonsajovej spoločnosti nám prednášal zaujímavý škótsky bonsajista, ktorý posmelil nás, „afrikánsky hovoriacich Boertjies", aby sme využili variabilitu našich vlastných autochtónnych afrických drevín. Rovnako i John Naka po tom, čo navštívil našu krajinu a zažil tú úžasnú pestrosť rastlinných druhov, ma povzbudzoval, aby som tieto nádherné dreviny používal ako materiál pre tvorbu bonsajov.



Vytvorili ste vlastné africké bonsajové štýly a obohatili tak celosvetovú bonsajistiku...
   Počas prvej bonsajovej konferencie v Kapskom meste v roku 1980 som predniesol svoju "slávnu reč" Vietor zmeny zavanul do pôvodných bonsajových štýlov ako analógiu na reč Harolda Mc Millana Vietor zmeny zavanul do novej Južnej Afriky. Práve tam som uviedol dnes už známe africké bonsajové štýly, na ktoré si uplatňujem otcovstvo. Odvtedy som nadšeným zástancom pestovania bonsajov z pôvodných afrických drevín, ktoré sa dobre prispôsobujú našej drsnej klíme. Aj vďaka tomuto môjmu povzbudzovaniu väčšina milovníkov bonsajov po celej krajine využíva bohatstvo nášho rastlinného materiálu, ako je vidno na ich zbierkach.



Viem, že ste získali veľké uznanie i od majstra svetového formátu slávneho Johna Naku...
   Pred pár rokmi počas návštevy Ameriky sme boli moja manželka Elsie a ja pozvaní do úzkej skupiny „bonsajových majstrov", ktorá sa sformovala z bývalých žiakov Johna Naku. John ma uviedol do skupiny a povedal, že ak by som žil v Los Angeles, bol by som tiež súčasťou ich skupiny. A zdôraznil, že nielen ako jeho žiak, ale ako jeden z „majstrov". Pri tej príležitosti dobre známy Ben Oki apeloval na ostatných pestovateľov bonsajov, aby využívali tradičné americké štýly tvarovania bonsajov nasledujúc tak môj príklad s originálnymi africkými štýlmi.



Pestovanie pôvodných afrických stromov sa stalo vašou vášňou a ste pokladaný za jedného z priekopníkov bonsajistiky v Južnej Afrike...
   Veľmi veľa som cestoval, aby som rozšíril pestovanie bonsajov nielen v celej našej krajine, ale aj v Namíbii, Zimbabwe a ďalších štátoch. Získal som tak mnohých nadšených nasledovníkov. A som rád, že už mám svojich prvých žiakov aj na Slovensku vďaka minuloročnej výstave „Bonsai Slovakia 2003".

Vaše minuloročné vystúpenie na výstave v Nitre malo veľký úspech a mnohých ľudí ste naozaj zaujali. Známa je aj vaša publikačná činnosť...
   V roku 1999 som vydal knihu Bonsajové štýly sveta, ktorá bola vo svete dobre prijatá. Prvé vydanie sa vypredalo a práve pripravujem druhé. V niekoľkých mojich ďalších menších publikáciách sa tiež nájdu rady pre začiatočníkov, iné sa venujú jednotlivým drevinám vhodným na bonsaje pochádzajúcim z Afriky.



Vaša zbierka bonsajov je naozaj pozoruhodná...
   Som veľmi rád, že počas rokov 1999 a 2000 dva z mojich stromov boli vybraté medzi sto najlepších stromov sveta. Bonsaje sa hodnotili na základe fotografií a diapozitívov Japonskou bonsajovou asociáciou v Japonsku.

A aký typ bonsajov je vám osobne najbližší?
   Mojím obľúbeným bonsajovým štýlom nie sú „dáždnikovité stromy" so širokými korunami tak typické pre Afriku, ba ani baobab, ako by ste asi hádali, ale jeden z menej známych štýlov - lesná scenéria. Vo mne les vyvoláva obrazy spievajúcich vtákov, vôňu napadaného lístia, rozprávkovo vyfarbených húb, šuchot ihličiek borovíc a vlahu bystrín, plných rýb.



Južná Afrika je známym producentom chutného čaju Rooibos. Aký čaj pijete najradšej?
   Moja manželka Elsie a ja sme veľkými milovníkmi čaju a naším najobľúbenejším ranným čajom, ktorý pijeme pri raňajkách, je Honeybush alebo spomínaný Rooibos. Keď Elsie servíruje čaj našim najvýznamnejším priateľom, zvyčajne je to Honeybush alebo voňavý čaj Earl Grey. Elsie tiež rada pripravuje čínske jedlá a k nim, samozrejme, podáva čaj jazmínový, pomarančový alebo s ovocím li-či.
   Obyčajne nepodávame k nášmu čaju tradičné pečivo, ale uprednostňujeme čerstvé alebo kandizované li-či s li-či čajom alebo plátky malých pomarančov s pomarančovým čajom. Niekedy, keď len tak počúvame klasickú hudbu, popíjame tradičný zelený čínsky čaj. Dôvod vychutnať si dobrý čaj sa vždy nájde.

Rozprávala sa:
RNDr. Alena Ondejčíková

Foto:
Charles Ceronio

CHARLES CERONIO
   Chares s manželkou Elsie žije v Pretórii v Južnej Afrike. Okrem bonsajov vo svojej prekásnej záhrade pestuje aj pestré africké dreviny, v korunách ktorých hniezdia stovky malých spevavcov. Je jedným z popredných svetových bonsajistov a autorom originálnych afrických bonsajových štýlov. Podieľa sa na organizovaní výstav a popularizácii bonsajistiky v ostatných afrických krajinách, najmä v Namíbii, v Zimbabwe, ale rovnako aj v USA a v Európe.
   V roku 2003 bol hlavným hosťom medzinárodnej výstavy BONSAI SLOVAKIA 2003 v Nitre a svojím prirodzeným šarmom a skvelým rozprávačským talentom zaujal nejedného poslucháča. Vďaka bonsajom to ani z opačnej pologule nemá nikam ďaleko. Bonsaje ľudí zbližujú ...

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 1

Pár sov o bonsajových štýoch od Charlesa Ceronia