Mágia baobabov

• V impozantných kvetoch baobabov sídlia duchovia, a kto trhá ich kvety, bude zožraný levom.
• Voda, v ktorej boli namočené semená baobabu, poskytne ochranu pred útokmi krokodílov, a naopak, ak budete cmúľať alebo jesť tieto semienka, môže to útok krokodílov prilákať.
• V niektorých oblastiach Afriky matky kúpu malých chlapcov v odvare z kôry baobabov, aby sa stali silnými. Ale pozor, ak by sa kúpali príliš dlho, priveľa priberú a stanú sa obéznymi. Tiež treba dbať na to, aby sa odvaru z baobabu nedotýkali hlavou, pretože by mohla napučať do veľkých rozmerov.
• Baobab sa uctieva ako symbol plodnosti. Neplodné ženy kladú ruky na strom a pritom sľubujú, aké prinesú obete a že pomenujú svoje dieťa podľa toho stromu, keď sa stanú plodnými. Ak ale svoj sľub porušia, dieťa zakrátko zomrie.
• Preto ak sa domorodci presúvajú z jedného územia na druhé, často berú so sebou semená baobabov, aby ich mohli zasadiť pri svojej novej usadlosti.

Nomen omen

  Švédsky botanik Karl Linné z úcty k francúzskemu prírodovedcovi Michelovi Adansonovi, ktorý pracoval v Senegale a popísal baobaby, pomenoval ich podľa neho menom Adansonia, hoci vedel, že tieto stromy vo svojich prácach označoval ako baobaby. Domorodé africké názvy baobabov: Reniala (matka), Renala, Za, Renida, Ringy, Fony, Boringy, Bontona, Bozy, Zabe, Zamena Pomenovanie Baobab-Bhaobab pochádza z arabského Bu Hibab, čo znamená plody s množstvom semien.

Africké legendy

  Baobaby vyzerajú, akoby rástli koreňmi dohora. To tvrdia všetci domorodci, prisťahovalci i cestovatelia už oddávna. A tak vzniklo u rôznych kmeňov mnoho zaujímavých legiend, vysvetľujúcich tento zvláštny jav. Arabská legenda hovorí, že zlý démon, ktorý chodil po zemi, schytil obrovský baobab, vytrhol ho a vrazil späť do pôdy korunou tak, že jeho korene trčali vysoko k nebu.
  Africké národy tento čin pripisujú stvoriteľovi, avšak každý uvádza iný dôvod, prečo sa tak stalo. Jeden z príbehov hovorí, že boh bol v povznesenej nálade, keď sadil stromy, a nepozorne zasadil baobab hore nohami. Iný, že bol trochu nemotorný, keď hodil z neba na zem baobab. Ten padol korunou do zeme a napriek tomu sa tak zakorenil. V inom africkom kmeni sa od nepamäti traduje, že boh baobab zasadil najprv správne, ale ten začal chodiť hore- -dole, a tak ho chytil a zapichol korunou do zeme. Alebo vraj to bolo tým, že sa boh na strom hneval, lebo ľudia si z jeho plodov pripravovali opojný kvasený nápoj, a preto ho vytrhol a zasadil naopak. Na opačnom konci Afriky sa zasa povráva, že baobab bol veľmi namyslený a tvrdil, že je najkrajším stromom na svete a preto ho stihol tento trest. A tiež je možno niečo na tom, že boh pôvodne zasadil baobab na príjemné vlhké a úrodné miesto blízko pri rieke. Ale strom sa sťažoval na vlhkosť. A keď ho umiestnil hocikam inam, nikde nebol spokojný a všade sa mu zdalo vlhko. A tak ho presadil na chladné skalnaté miesto na hore Ruwenzori. Ale aj to sa stromu nepáčilo. Unavený z toľkých sťažností schytil boh baobab a hodil ho na najsuchšie miesto kontinentu. Strom dopadol na korunu s koreňmi trčiacimi dohora a tak aj ostal naveky. I ďalšia legenda o baobabe učí ľudí, že je lepšie byť spokojný s tým, čo majú. Baobab bol vraj medzi prvými stromami, čo sa objavili na zemi. Po ňom prišla štíhla pôvabná palma. Keď baobab uvidel palmu, nespokojne kričal, že aj on chce byť taký vysoký. Potom sa zjavil prekrásny ohnivý strom s veľkými červenými kvetmi a baobab mu začal závidieť jeho kvety. A keď baobab uvidel veľkolepý figovník, veľmi chcel mať tiež toľko plodov. Bohovia sa rozhnevali na nevďačný strom, vytrhli ho z koreňov aznovu ho nasadili naopak konármi nadol, aby sa upokojil. Legenda obyvateľov buša rozpráva o Veľkom duchovi, ktorý povedal hyene: " Prestaň kradnúť a buď dobrá a ja ti dám strom". Ale hyena bola hnevlivá a vzoprela sa želaniu Veľkého ducha a svoje správanie nezmenila. Napriek tomu jej Veľký duch dal poslednú rastlinku baobabu, ktorú mal. Ale hyena bola priečna a zasadila semenáčik naopak. 

Baobab rastúci v Krugerovom národním parku v čase vegetačného pokoja.

Tretí najväčší baobab rastúci v Južnej Afrike. Hlavný kmeň je dutý a je v ňom bar, v ktorom môže naraz popíjať 10 ľudí. Moja manželka a ja sedíme uprostred skupinky.

Baobaby môžu odolávať drsným podmienkam ako tento na skalnatom podloží v Namíbii. Namíbia je jedným zo susedných štátov Južnej Afriky a ako môžete vidieť, krajina je sčasti polopúšťou. Obrovský baobab s viacnásobným kmeňom. Aký som maličký, keď skúšam podvihnúť tento 3000 rokov starý strom...

Kvety a plody

  Neobyčajne krásne kvety baobabov kvitnúce v noci opeľujú netopiere kalone. Na Madagaskare túto funkciu preberajú aj veľké nočné motýle a u najväčšieho madagaskarského druhu dokonca malé poloopice lemury. Z kyselkavej dužiny plodov alebo skôr z prášku, ktorý sa z nej získava, sa pripravuje veľmi osviežujúci nápoj s vysokým obsahom vitamínu C, vápnika a fosforu. Dá sa ním znížiť i telesná teplota a liečiť ďalšie neduhy. Jedia sa aj listy a mladé semenáče sa pripravujú podobne ako asparagus. Jedlé sú aj korene mladých stromov. Pražené sa používajú ako náhrada kávy.

  Africký baobab má relatívne krátky kmeň, len 8-10 m vysoký. Má však obrovský obvod, ktorý dosahuje až 28 m. Karbónovou metódou bol indikovaný jeho vek na niekoľkotisíc rokov. Tieto stromy s priemerom vyše 8 m majú vyše 3000 rokov. Väčšina starých stromov má duté pne, ktoré slúžia jako domy, hostince, rovnako ako útočiská pre divú zver.

Legenda o baobabe v Toumbou-Ba

  Najzaujímavejšia a najrozsiahlejšia povesť patrí čudesnému baobabu osady Toumbou-Ba. Uverejnil ju Michel Perron, guvernér francúzskych kolónií v západnej Afrike, v spravodaji organizácie Comité d'Etudes Historiques et Scientifiques de l' A. O. F. v roku 1926.
  Starý posvätný baobab stál kedysi pri osade Balou na východnom brehu rieky. No potom sa pohol a pod nebeskou klenbou sa po oblohe vydal na dlhú cestu. Domorodý kmeň, obývajúci toto miesto, viedol náčelník Mamadou Monecata. Spolu s radou starších rozhodol, že sa celá osada vydá na púť za svojím posvätným stromom. Aj druhý baobab rastúci v starej osade sa vybral rovnakou cestou za veľkým posvätným stromom. No jeho púť skončila na mieste vzdialenom asi 200 km, kde sa opäť dotkol zeme a zakorenil sa. Tento strom však u domorodcov nebudil taký rešpekt. Iba časť z nich sa tu usadila a založila osadu Faraba. To vysvetľuje, prečo toľko Monecatasov žije vo Farabe dodnes. Zvyšok kmeňa spolu so svojím vodcom nasledoval pravý posvätný baobab ďalej, až na miesto, kde zostal stáť a tiež zapustil do zeme korene. Tam založili osadu Toumbou-Ba. Keď náčelník Mamadou Monecata zomrel, pochovali ho pod korene baobabu. Dodnes každý vie, kde sa jeho hrob pod stromom nachádza, no nikto si už nepamätá, kedy sa to stalo. A okolo baobabu sa začali diať čudné veci. Včely, čo hniezdili v jeho dutine, opustili svoj úkryt a presťahovali sa do skál nad susedným potokom. Iba obyvatelia Toumbou-Ba smeli zbierať ich med. Ak niekto poškriabal kôru baobabu, do roka zomrel. A z čerstvých škrabancov kvapkala krv. A keď otvorili plody baobabu (opičí chlieb), našli v nich ľudské vlasy. Raz nejaký neprajník vyliezol hore na strom, aby urobil zárezy do jeho kmeňa, a onedlho zomrel. Dodnes vraj vidieť na kôre stopy po jeho pokuse. Zlomený konár, čo padol na zem a celkom sa vysušil, opäť zakvitol a zarodil.
  Raz, keď prišiel čas obriezky a slávnostná hostina bola už celkom pripravená, nad dedinou sa zatiahli mraky a husto sa rozpršalo napriek tomu, že bolo obdobie sucha. Keď začali bubnovať tam-tamy obriezky, vyliezli hady zvnútra baobabu a obmotávali hudobníkov sediacich v kruhu. Neplodné ženy prichádzali a kládli ruky oproti okrúhlej dutine. Ponúkali obetiny baobabu a dávali dieťaťu jeho meno. Ak nesplnili svoje sľuby, dieťa zomrelo v krátkom čase. V osade platil zákon, že ak niekto hľadal útočisko v dutine baobabu alebo vo vetvách pred nadávkami a bitkou, nesmel byť už viac týraný. Taká je legenda o baobabe v Toumbou-Ba. Tlmočník guvernéra kolónií v západnej Afrike poznal túto legendu a pretože bol realista, nedalo mu, vydal sa k povestnému baobabu a poškriabal ho. No domorodci mali na to hneď pripravenú odpoveď. Povedali, že sila baobabu nepôsobí, ak sa to týka belochov alebo moslimov. Toľko z africkej mystiky, vyvolanej tajomnou majestátnosťou týchto najmohutnejších listnatých stromov našej planéty, ktoré už Alexander Humbolt nazval ôsmym divom sveta. 

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 6