LIGUSTRUM CHINENSIS - ČÍNSKY VTÁČÍ ZOB

LIGUSTRUM CHINENSIS - ČÍNSKY VTÁČÍ ZOB

Čínsky vtáčí zob má pekné sviežozelené listy, rastúce protistojne na veľmi kratučkých stopkách. Ak vynecháme pravidelný strih a dožičíme stromu, aby nasadil kvetné puky, vyvinú sa z nich biele intenzívne voňavé štvorpočetné kvety, rastúce v metlinách.

VTÁČIE ZOBY

Kedysi rástli na svahoch Zobora husté hate. Tak starí Zoborčania nazývali živé ploty hlboké i niekoľko metrov, ktoré lemovali kamenisté cesty vedúce pomedzi rozľahlé slnečné vinohrady a obydlia starousadlíkov vysoko nad Nitrou. Ako deti sme sa často v hatiach hrávali. Vyšľapávali sme si bunkre a celé tunely medzi poprepletanými a divokými kríkmi orgovánu, tŕniek, šípkových ruží a vtáčieho zobu.

Možno podobnú príchuť detstva a domova mali kríčky vtáčieho zobu aj pre ľudí, ktorí si ich niesli v skromnej batožine z Európy až na nový kontinent, do Ameriky. Vtáčie zoby vysádzali do plotov a z ich rovných mäkkých konárov plietli klietky na vtáky tak, ako vtáčkari po celej Európe už celé storočia predtým.

Z latinského slova ligo - viažem, pletiem, dostal krík názov Ligustrum.

PRÍBUZNÝ OLÍV

Rod Ligustrum patrí do čeľade olivovité (Oleaceae) a zahŕňa asi 50 rôznych druhov. Pre bonsajistov sú zaujímavé pôvodom ázijské drobnolisté druhy tvoriace husté koruny Ligustrum sinense, Ligustrum. japonicum a okrajovo aj druh s trochu väčšími listami Ligustrum lucidum.

Všetky tieto pekné ázijské druhy sú vzdialení príbuzní nášho zobu vtáčieho (Ligustrum vulgare).

VTÁČÍ ZOB A LIEČITEĽSTVO

Vtáčí zob obsahuje špecifický jedovatý alkaloid ligustrín, predovšetkým jeho plody, čo však nevadí vtákom, ktoré ich s obľubou zobú po celú zimu a semená roznášajú doďaleka. V Amerike však spôsobil známe otravy koní.

Vďaka svojskému obsahu organických látok sa vtáčí zob používal aj v ľudovom liečiteľstve. Pozrime sa pre zaujímavosť, čo o našom vtáčom zobe píše skvelý Mathioli vo svojom Herbári neboli Bylináři.

Podľa neho sú listy, bobule i kvety prirodzenosti suchej, studenej a sťahujúcej. Z bielych kvetov sa v máji pripravuje príjemne voňavá voda, ktorá pomáha všade tam, kde treba niečo schladiť. Je účinná aj proti výtokom a úplavici. Žutie listov lieči kiahne a vyrážky v ústach. Náplaste z listov sa prikladajú na popáleniny, zápaly a pľuzgiere. Proti bolestiam hlavy pomáhajú kvety namočené v octe a priložené na čelo. Podľa Mathioliho sa dozreté bobule, ktoré už sú menej zvieravé, dávajú do červeného vína, aby malo lepšiu farbu. Maliari a starí výrobcovia kariet takéto bobule zbierali a získavali z nich modrú a čiernu farbu. Ženy si pomocou listov vtáčieho zobu rozotretých vo vode alebo v šťave z čerstvých šupiek vlašských orechov farbili vlasy na žlto a na ryšavo. Z kvetov sa dá pripraviť i olej, ktorý sa vystaví po celé leto na slnko, aby sa doň účinné látky z kvetov zobu dobre uvoľnili. Olejom sa potierajú zapálené rany i boľavé hlavy s neskroteným ohňom vo vnútri.

Z ázijských druhov je v medicíne najpoužívanejší druh Ligustrum lucidum. Skúma ho i moderná veda. Obsahuje glykozid syringíin, antioxidanty, kyselinu ursolovú a oleanolovú. Pôsobí hepatoprotektívne, teda je dobrý na pečeň, a má aj antivírové účinky, čo môže prospieť v boji proti HIV, Herpex simplex a respiračným vírusom RSV. Znižuje riziko rakoviny prostaty a navyše posilňuje imunitu.

LIGUSTRUM AKO BONSAJ

Z teplých oblastí Číny sa vozia do Európy stálozelené bonsaje druhov Ligustrum sinense a zriedkavejšie veľmi podobné Ligustrum japonicum. Pri správnej starostlivosti partia k najvďačnejším bytovým bonsajom. Sú charakteristické rýchlym a bujným rastom koruny, a samozrejme, i koreňového balu. Vo svojej vlasti v Číne a v Japonsku ich nazývajú veľmi pôvabne Čínsky mandarín.

CHARAKTERISTIKA

Čínsky vtáčí zob (Ligustrum sinense, Lour.) má pekné sviežozelené listy, rastúce protistojne na veľmi kratučkých stopkách. Ak vynecháme pravidelný strih a dožičíme stromu, aby nasadil kvetné puky, vyvinú sa z nich biele intenzívne voňavé štvorpočetné kvety, rastúce v metlinách.

Z nich potom dozrievajú guľovité viacsemenné čierne nejedlé, jedovaté bobule. Vzhľadom na rýchly a bujný rast sa však čínske vtáčie zoby často strihajú, zaštipujú, a tak sa stáva, že sa kvetov a plodov po celé roky nedočkáme. To však väčšinou vôbec nevadí, pretože tento bonsaj je dekoratívny predovšetkým krásnou hustou a sviežou korunou a pekným hladkým kmeňom s množstvom prieduchov, ktoré sa nazývajú lenticely.
Navyše čínsky vtáčí zob nie je len pekný, ale aj veľmi nenáročný, prispôsobivý a odolný.

UMIESTNENIE

Čínsky vtáčí zob má rád slnko a veľa svetla. Preto mu nájdeme príjemné svetlé stanovisko najlepšie priamo na okne (v zime však v žiadnom prípade nie nad sálajúcim radiátorom!). Dbáme pritom, aby jemnú korunu prílišná poludňajšia slnečná páľava nepoškodila. Ligustrum môžeme pestovať celoročne v byte, no vždy mu dobre padne, ak ho v lete letníme vonku na terase alebo v záhrade, kde znesie i polotieň. V zime je vtáčím zobom dobre pri mierne nižších teplotách mierne nad 15°C. Môžeme ho však pestovať i pri bežnej bytovej teplote. Ligustrum v zásade znesie aj krátkodobé poklesy po bod mrazu. Vtedy stráca listy a po prenose na teplejšie stanovisko sa opäť zalistí.

POLIEVANIE

Vzhľadom na bujný rast a jemnú štruktúru listov Ligustrum potrebuje naozaj veľa vody. To znamená každodennú bohatú zálievku a rosenie na listy. Ak odparí viac vody, ako sa mu dostane, listy rýchlo strácajú tlak (turgor) a vädnú. To je jasný dôkaz, že polievame menej, ako je treba. Ak strom po preschnutí hneď výdatne polejeme, listy sa opäť vystrú, akoby sa nič nestalo (pozor, neskúšajte to príliš často!). Ak sa listy trápené suchom celkom zosušia, je veľká šanca, že po obnovení správneho polievacieho režimu bonsaj opäť rýchlo napučí a narastú mu nové mladé listy. Je lepšie polievať a rosiť bonsaje zrána, prípadne popoludní ako neskoro večer, aby v hustej korune nezostávala na noc voda, pretože stále vlhko a teplo je raj pre huby a plesne. Aj keď Ligustrum takmer žiadni škodcovia netrápia, je lepšie neriskovať a uchovávať ho permanentne v zdraví a sile.

HNOJENIE

Opäť si musíme pripomenúť, že Ligustrum rýchlo rastie, a teda spotreba vody a živín je veľká. V žiadnom prípade hnojenie nezanedbávame, aj keď vtáčie zoby sú v princípe nenáročné, prispôsobivé a znesú toho naozaj veľa. Počas vegetačnej sezóny (jar, leto, začiatok jesene) hnojíme každé 1-2 týždne a ak má bonsaj teplé zimovanie s dostatkom svetla, tak aspoň raz mesačne aj cez zimu. Môžeme použiť aj pevné, pozvoľne sa uvoľňujúce hnojivá, ktoré zapravíme do substrátu. Na spôsobe, akým budete hnojiť svoje bonsaje, ani tak nezáleží, hlavne hnojte!

STRIH A TVAROVANIE

Ak chceme dosiahnuť kompaktnú, pekne tvarovanú korunu, zaštipujeme ešte mladé výhonky najlepšie za 2. párom listov. Konáriky môžeme, samozrejme, tvarovať i drôtom, no pozor na ich jemnú kôru, ktorá sa môže ľahko odrieť. Vzhľadom na bujný rast treba dať pozor aj na rýchle zarastanie drôtu do dreva. Ligustrum je vhodnou drevinou pre začiatočníkov, pretože ho môžu zaštipovať a zastrihávať bez starostí, že by niečo pokazili.
Ak necháme na báze kmeňa vyrastať vetvičky z prebudených očiek a až po dlhšom čase vyrastené konáriky odstrihneme, kmeň sa v týchto partiách rozšíri, a tak si môžeme pomerne jednoducho dopestovať pekné nebari. Rany po odstrihnutých konárikoch sa vďaka rýchlemu rastu dobre hoja a zaceľujú.

PRESÁDZANIE

Pri správnom pestovaní sú prírastky listovej i koreňovej hmoty u vtáčích zobov značné, preto môžeme odporučiť mladé stromy presadiť každú jar (marec-apríl), prípadne jeseň (september-október). Staršie a väčšie stromy presádzame podľa potreby o čosi zriedkavejšie. Ak treba, skrátime prerastené, príliš dlhé korene a vymeníme substrát.

Bonsaje môžeme pestovať v akadame alebo v klasickej zmesi černozeme, piesku (alebo zeolitu) a rašeliny v pomere 1:1:1, prípadne v hotovom namiešanom bonsajovom substráte.

ROZMNOŽOVANIE

Čínsky vtáčí zob môžeme rozmnožovať semenami, ktoré sa bez akejkoľvek predprípravy vysievajú skoro na jar. Mladučké semenáčiky rozsadíme do samostatných kontajnerov, keď sú na to už dosť zdatné, a pestujeme ich spočiatku v skleníku.

Dobrú úspešnosť má aj množenie polodrevitými odrezkami, ktoré si narežeme na dĺžku asi 10 cm najlepšie v júli alebo v auguste a napicháme ich do vlhkého piesku alebo do drobného zeolitu, kde dobre zakoreňujú.
V novembri - decembri môžete skúsiť zakoreniť i odrezky z vyzretého dreva dlhé 20 - 30 cm umiestnením do chladnejšieho zakoreňovacieho lôžka.

Text a foto:
RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alenka Ondejčíková
Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra

Článok bol uverejnený v magazíne BONSAJ a ČAJ č.8