Bonsaje V BODE ALFA

  Posúvali sme sa v priestore a aj v čase, aby sme sa dostali do bodu alfa. Do úplného začiatku čínskej a neskôr aj svetovej bonsajistiky. Čo myslíte, kde vzal záhradník malý strom a zasadil ho do misky po prvý raz? Tipovali by ste, že to bolo v Pekingu, ktorý je dnes hlavným mestom veľkej Číny, alebo skôr v Šanghaji, v centre rozkvitajúceho obchodu? Možno by ste ukázali prstom na mape na niektoré z bývalých hlavných miest ríše alebo na trasu povestnej Hodvábnej cesty. To by sme boli k prade už o kúsok bližšie. Naše hľadanie nás zaviedlo, vlastne celkom logicky, do malebného a pokojného mesta Su-čou známeho svojimi klasickými čínskymi záhradami...

MESTO ZÁHRAD

  Su-čou sa považuje za jedno z najstarších miest Číny a jeho história sa začala písať už v roku 514 pred n. l.. Nikdy nebolo hlavným mestom ríše, no uchovalo si jeden zvláštny fenomén. Ktovie, či za to môže neďaleké tiché jazero Tchaj-chu (Tai Hu), či zvlnené pahorky hôr, na svahoch ktorých sa dodnes pestuje vynikajúci čaj nadýchaný vôňou jarných kvetov (Pi Luo Čchan), no bolo to práve Su-čou, ktoré rástlo tisícročiami do pokoja a krásy. Mnohí hodnostári a vysokí úradníci po ukončení aktívnej služby na cisárskom dvore prichádzali často práve sem, aby si tu inšpirovaní atmosférou miesta vybudovali pri svojich sídlach kultivované záhrady, obklopili sa dielami zručných remeselníkov a po večeroch sa oddávali filozofickým dišputám, radovánkam a sneniu pod kvitnúcimi stromami, omámení zvukmi flauty a vôňou mladých tanečníc s kvetmi vo vlasoch...

MEKKA UMELCOV

  Spolu s bohatými intelektuálmi túžiacimi premeniť svoj finančný kapitál na krásu a umenie, napĺňajúce dušu i prepychové pavilóniky záhradných víl, prichádzali do Su-čou i nadaní umelci, remeselníci, technici, básnici, maliari a záhradníci, aby sny solventných klientov naplnili, uplatniac pritom svoj talent a schopnosti. A tak rástlo Su-čou do krásy a jeho záhradná architektúra, využívajúca silu kameňa, stromov, vody a ľudskej fantázie, sa stala povestnou po celej Číne. Návštevníkov záhrad viedli kľukaté chodníčky i kryté galérie, odhaľujúc postupne tie najkrajšie scenérie záhrady meniacej sa počas roka.

KOLÍSKA BONSAJOV

  Su-čou sa považuje za kolísku umenia klasických čínskych záhrad a to isté sa dá povedať aj o bonsajistike. Áno, práve v krásnom Su-čou sme našli onen pomyselný bod alfa, z ktorého sa bonsajové umenie rozvinulo do súčasnej podoby.
  Práve tu sa záhradníci, inšpirovaní literatúrou onej doby, pokúsili "vziať stromu prírodu" a vysadiť ho do misky. Svoje skúsenosti z tvorby záhrad preniesli na malú plochu misky a rastliny v miskách zakomponovali znovu späť do záhrady. Stalo sa tak ešte za vlády dynastie Tchang (618-907), ktorá priniesla Číne stabilitu, ekonomickú prosperitu a s tým zákonite aj rozvoj umenia, učenosti a vedy.

MENÁ PRE BONSAJE

  Bonsaje sa stali záľubou mnohých aristokratov a zdobili aj cisársky palác. Špecifickou črtou bonsajov zo Su-čou bolo, že tvorcovia im dávali poetické mená. Vhodné meno pre bonsaj alebo pre skalnú scenériu na mise bolo dôležitou súčasťou umenia. Muselo vystihnúť atmosféru i zámer diela a evokovať v divákovi príslušné emócie. Známymi boli staré bonsaje zo Su-čou, pomenované ako Napájanie koňa, Opitý do úmoru či Prastaré tóny piesní. Mená podčiarkovali obsah i formu. Vďaka nim sa stal každý bonsaj svojbytnou osobnosťou a vytrhol sa zo všednosti a šedi bezvýznamnosti. Vďaka dlhej histórii a prepracovaným technikám je dodnes sučouský štýl hlavným v celom čínskom bonsajovom umení.

Veľký bonsaj v Záhrade skromného politika

Krásnymi záhradami Su-čou a zbierkami bonsajov nás sprevádzal Zhou Suning, riaditeľ Úradu ochrany svetového kultúrneho dedičstva v Su-čou.

V západnej časti Záhrady skromného politika je zbierka vyše 700 bonsajov.

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 6