AKO PESTOVAŤ GRANÁTOVNÍK V PODMIENKACH SLOVENSKA?

   Dospelá rastlina znesie v zime aj - 20oC, ale kým je mladá, treba ju veľmi starostlivo okopávať, nahrnúť ku koreňom ľahšiu zeminu, resp. listovku, a celý kmeň zdola nahor zabaliť do suchej trávy, čečiny, netkanej textílie a pod.

   Z vlastnej skúsenosti by som odporúčala vysádzať do voľnej prírody rastlinu dopestovanú či už zo semien, alebo vetvičiek len po piatom roku života. V lete ho držíme na balkóne alebo v záhrade a v zime v miestnosti, kde teplota neklesá pod bod mrazu, ešte lepšia je +6 až 10oC, polievame ho opatrne a minimálne.

   Menej skúsených pestovateľov treba upozorniť, že pre rastlinu je prirodzené, že v zimnom období zhadzuje lístie. Vtedy je potrebné redukovať zálievku na minimum.

   Existuje možnosť pestovať rastlinu stále ako črepníkovú; presádzať ju najskôr raz za rok v priebehu prvých 5-tich rokov, potom raz za dva, neskôr za 3 až 5 rokov.

   Na južnom svahu nitrianskeho Zobora sú pre naše končiny ideálne podmienky na pestovanie mnohých exotických subtropických druhov (kivi, hurmi-kaki, figovník a pod.). Granátovníku sa tu darí v záhradkách, napr. u veľkej milovníčky exotických rastlín a známej skalničkárky pani Ing. Alžbety Gromovej.

   Bežne začína granátovník kvitnúť v piatom až šiestom roku života. V našich podmienkach o niečo neskôr vo veku 7 - 9 rokov. Kvitnutie treba podporovať správnym omladzujúcim a tvarujúcim rezom. Postupne treba vytvoriť korunu s maximálne piatimi hlavnými konárikmi, treba odvážne odstraňovať veľmi rýchlo rastúce zvyšné konáre, ako aj konce prehustených tenkých vetvičiek.

   Granátovník patrí, našťastie, k rastlinám, ktoré "drastický" opätovný rez znášajú veľmi dobre, pričom to platí nielen pre nadzemnú časť, ale aj pre korene.

   Pre tých, ktorí záhradu nemajú a nevedia sa dočkať kvitnutia svojich veľkoplodých granátovníkov, odporúčam pestovanie izbovej formy "Nana", ktorá kvitne už v druhom roku života. Plody tejto rastlinky sú zo začiatku veľmi malé, ale u starších rastlín sa dajú porovnať s vonku pestovanými. Nie je celkom pravda, že ich zrnká nie sú jedlé, ako píšu niektorí autori. Sú síce výrazne menšie a majú naozaj kyslú chuť, ale sú zdravé a osviežujúce. Pridávam ich k rôznym druhom rizota a používam ich ako ozdoby ovocných šalátov.

   S formou "Nana" mám veľmi dobré skúsenosti. Môj najstarší stromček má 15 rokov, pravidelne kvitne 2-krát do roka a pôsobí mimoriadne dekoratívne. Maximálna výška tejto črepníkovej rastliny - 1,20m. Práve táto forma je výnimočne dobrým materiálom na dopestovanie nádherných bonsajov. "Nana" totiž znáša rez ešte lepšie ako jej veľkoplodá sestra, čo umožňuje tvarovanie aj miniatúrnych, aj väčších bonsajových drevín.

O JABLKU GRANÁTOVOM si môžete viac prečítať tu:

© Magazín BONSAJ A ČAJ - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
PhDr. Margarita Sirotkinová, CSc.
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 5